Priepasť plná nástrah
„S Petom sme sa na podobnú cestu vôbec nehodili. Na cestu plnú zákutí, kam z pádnych dôvodov takmer nikto nevstúpil. Na cestu, ktorá nemala trvať dlhšie ako pár mesiacov, a nakoniec sa zmenila na najdlhšiu a najťažšiu skúšku našich životov,“ priznáva Kevin Fedarko, autor knihy Prechádzka v parku (vydal Tatran). Priateľ fotograf Peter McBride ho nahovoril, aby spolu prešli tento legendárny národný park od jedného konca k druhému bez akejkoľvek prípravy. Prechod kaňonom však patrí medzi najťažšie trasy na svete. A kaňon ich oboch „nakopal do zadku“ hneď po prvých sto metroch.
Grand Canyon je miesto, ktoré všetci poznajú – z fotografií
Grand Canyon je miesto, ktoré všetci poznajú – z fotografií. Turisti chtiví dobrodružstva ho najčastejšie spoznávajú bezpečne, z rieky Colorado na jeho dne a so sprievodcami. Nad ňou sa však týčia skaly do výšky 1,6 kilometra – a medzi ne si trúfne len hŕstka ľudí. Nevedie tadiaľ žiadny súvislý chodník, ktorý by spájal jeden koniec kaňonu s druhým, len na niektorých úsekoch. Zvyšok, teda vlastne väčšinu cesty, sa treba predierať divočinou a čeliť jej nástrahám od strmých útesov cez zradné rastliny, nevyspytateľný povrch pod nohami a žeravé slnko nad hlavou. Teploty tam nezriedka dosahujú aj 49 stupňov Celzia a jediný schodný terén vás neraz vedie preč od životodarnej rieky. Kým vám o pár dní umožní k nej opäť zostúpiť, môžete sa celkom ľahko uškvariť. Alebo si na nerovnom teréne v divočine ľahko privodíte zranenia či choroby a pády „nezlučiteľné so životom“. Ten, kto takú strastiplnú cestu zvládne, sa však dočká zaslúženej odmeny. Kaňon sa mu ukáže v celej svojej kráse a odhalí svoje tajomstvá.
Priepasť plná krás
„V žiadnom inom národnom parku nie je také rozmanité spektrum života na takom stlačenom priestore. Nikde inde nie je zem taká rozbitá a minulosť natoľko odhalená,“ konštatuje Kevin Fedarko. " Topografiu vnútri kaňonu si možno predstaviť ako pásmo hôr, ktoré sa dĺžkou rovná Pyrenejam. V tomto prípade sú však hory obrátené hore nohami a zavŕtané do zeme."
Grand Canyon ponúka výlet do histórie našej zeme aj ľudskej civilizácie, čas v ňom zanechal stopy v jednotlivých vrstvách horniny, ale aj v zložení fauny a flóry. Kráčať Grand Canyonom je ako pohybovať sa v čase. „Hoci rieka Colorado vytvorila kaňon približne pred šiestimi miliardami rokov, samotná skala je omnoho staršia. Viac než kilometer a pol hlboké steny po oboch stranách priepasti vznikali v priebehu ôsmich geologických období – a tie sú v jej stenách uložené vo viditeľných vrstvách. Do tamojšieho kameňa sa vrylo takmer štyridsať percent histórie planéty,“ pripomína uchvátený Fedarko.
Kaňon a jeho blízke okolie je domovom pre „viac ako deväťdesiat druhov cicavcov, zvieratá od púm amerických cez púštne ovce až po mäsožravé myši, čo sa živia škorpiónmi a vyjú na Mesiac“. Tridsaťosem druhov plazov, stošesťdesiatsedem druhov húb, šesťdesiatštyri druhov machov a tak ďalej. Svoje stopy tu nechali ešte prehistorické zvieratá – ich telá otlačené do skál či kosti nájdené v jaskyniach. „Keď turista prejde z najvyššieho bodu na severnom okraji po ten najnižší, zažije bohaté spektrum života. Na vlastnej koži pocíti prechod od chladných lesov Kanady až do slnkom zaliatych púští Mexika.“ Svoje stopy tu zanechal aj človek, ľudské spoločenstvá, ktoré obývali kaňon ako lovci a zberači a hroty ich šípov aj prví poľnohospodári a črepy ich keramického riadu.
Okúsili, že kaňon vie človeku uštedriť lekcie, ktoré ho naučia pokore
Kým sa však naši hrdinovia dostali k odkrývaniu krás tohto úchvatného a zároveň surového a krutého miesta, prešli peklom nováčikovských skúseností. Na vlastnej koži okúsili, že kaňon vie človeku uštedriť lekcie, ktoré ho naučia pokore. Nepohoda je slabé slovo, keď ide o život a melieš z posledného. Tak ako živly vyhlodali do skaly priepasť hlbokú a ostrú, kaňon ohlodá človeka na kosť. A prvé, čo sa musí naučiť, je rozlišovať medzi túžbou a skutočnou potrebou.
Prvé, čo sa človek musí naučiť, je rozlišovať medzi túžbou a skutočnou potrebou
Kevin a Pet sa to učili s pomocou veteránov diaľkovej turistiky a dostali sa k neznámym zákutiam tohto magického miesta. To, čo spočiatku vyzeralo ako prechádzka v parku, sa zmenilo na najťažšiu a zároveň najužitočnejšiu cestu ich života, ktorá im odhalila aj priepasť vo vlastnom vnútri. Prechádzka v parku je strhujúci cestopis plný spomienok na spočiatku pochabú výpravu dvoch absolútne neskúsených, no dostatočne ignorantských dobrodruhov, ale aj úvah o prírode, histórii, o človeku, o živote. Do tejto priepasti sa oplatí nazrieť.