Kniha týždňa: Dve ženy a ich položivoty

Foto: Literárna bašta

kniha polozivoty Susanne Gregor: Položivoty

Paulína

Susanne Gregor je slovenská spisovateľka, žije však v Rakúsku, a tak aj jej román Položivoty vyšiel najprv v nemčine. Príbeh situovala z väčšej časti do rakúskeho kraja v okolí Kremsu, hlavnou hrdinkou je však slovenská opatrovateľka Paulína z Prievidze. Ako zdravotnú sestru, spoločníčku aj gazdinú si ju najala úspešná architektka Klara k svojej chorej matke.

Spočiatku všetko v rodine funguje, ako má, Klara a jej manžel si Paulínu nevedia vynachváliť a svojou priateľskou povahou si získa aj starú dámu Irene, ktorá má svoje nálady a popletenú hlavu, po infarkte ju už nemožno nechať bez dozoru. Paulína si svoju prácu robí poctivo, ochotne a trpezlivo. Klara si vydýchne, že sa konečne môže naplno vrátiť k svojej práci, ktorú kvôli matke v poslednom čase zanedbávala. O Paulínine deti sa zatiaľ doma stará jej svokra.

Čítajte viac Keď ste doma všade a zároveň nikde. Susanne Gregor píše o dospievaní v socialistickom Československu a ťažkých začiatkoch na Západe

Matka, ktorá stojí pred voľbou, ako sa má sama čo najlepšie postarať o svoje deti, to nemá ľahké. Buď ich dva týždne z mesiaca neuvidí, alebo doma neuvidia potrebné peniaze. Zakaždým jej však srdce trhá, že nie je s nimi. Starší syn Rišo sa matke vzďaľuje, mladší Andrej sa ešte rád pritúli, keď je späť, no vie, že o nich prichádza. „Nikdy nie je zlé svedomie väčšie ako pri príchode, keď človek vidí, čo mu ušlo, keď nerozumie vtipom a pri historkách nedokáže zaradiť mená, keď vo vlastnej kuchyni zabudne, v ktorom šuplíku je uložený príbor.“

Paulínu si jej zamestnávatelia obľúbili, no postupne a nebadane na opatrovateľku prechádzajú rôzne úkony v domácnosti a ona nevie povedať nie, najmä ak sa jej za všetko navyše aj štedro odmenia. Onedlho si v tomto dome už nikto nevie ani predstaviť, ako by rodina fungovala bez Paulíny. Vždy, keď sa k nim vráti od svojich detí, radostne ju vítajú. Mená jej synov si však v tejto rodine nikto nepamätá.

Čítajte viac Kniha týždňa: Voľným pádom do života

Klara

Klara sa má stať spoločníčkou vo firme, matkina choroba načas vykoľajila aj ju, ale už je späť. Zarába dosť na to, aby mohla platiť opatrovateľku aj aby sa jej manžel mohol venovať svojmu hobby. Jej dcérka sa jej vzďaľuje rovnako, ako sa Paulíne vzďaľujú jej synovia, aj keď s ňou býva pod jednou strechou. Klara netuší, že jej Ada sa so svojimi tajomstvami zveruje starej mame. Tá ich možno vzápätí zabudne, ale cíti, že v živote svojej vnučky má stále svoje miesto.

Paulína všetko vníma a svoju šéfku nesúdi, robí si svoju prácu tak ako po celý život. Pod povrchom sa jej však vkráda do srdca tichý nesúhlas. A ten pocit, že by mala byť inde a nie tu, v nej stále rastie.

Klara a Paulína sú približne v rovnakom veku a zdá sa, že by z nich mohli byť dokonca priateľky. Na to však vedú celkom iné životy. Klara má kompletnú rodinu, ktorú vie dobre materiálne zabezpečiť a kariéra je pre ňu nesmierne dôležitá. Paulína je rozvedená a práca je pre ňu tiež dôležitá, aby mohla deťom dopriať. Obe živia rodinu, no zďaleka to nie je to isté, ich životy delí obrovská priepasť nerovnosti.

Obe majú iný pohľad na materstvo, no ako matky nefungujú tak, ako by chceli. Nezachráni to ani veľkolepá detská oslava v Rakúsku, ani drahý darček na Slovensku, keď už matka nevie, čo by dieťa potešilo. Do spánku sa im vracajú nočné mory.

Klare sa v sne pred očami mení dcérina detská tvár na tvár stareny, je to tvár jej matky Irene. Aj Paulína si spomína na svoju matku, ktorú doopatrovala a zaplatila za to rozpadom vlastného manželstva. Spomína aj na otca, ktorému v detstve rozprávala svoje vymyslené príbehy, až kým ju v tom nezastavil.

Stará dáma Irene máva svetlé dni, keď má dobrú náladu a bystrý postreh, niekedy však v duchu drží za ruku svojho otca a prechádza sa s ním po hore ako kedysi, keď bola ešte dieťa, a občas sa spolu ticho smejú, keď sa skryje pod posteľou. Susanne Gregor nás nechá nazrieť do batôžkov, ktoré si tieto ženy nesú životom, odkrýva ich tajné myšlienky a túžby, pocity viny aj ich nespokojnosť. Tieto obrazy sú pôsobivé, zapadajú do ich súčasného príbehu a mnohé nám v ňom osvetlia.

Keď do rakúskej rodiny pribudne pes, ktorého, ako inak, zavesia na krk Paulíne a doma sa jej synovi stane úraz, jej tichý nesúhlas sa začne meniť na vzdor. Klara s manželom zmenu v Paulíninom správaní nechápu: veď sme sa jej vždy štedro odvďačili. Mená jej synov si však v tejto rodine nikto nepamätá. Susanne Gregor píše o materstve aj o odcudzenosti rodičov a detí a ako ozvena z hory sa jej vracia večné detské volanie: Mama, kde si? Píše o nerovnosti medzi ľuďmi, o ľudskom sebectve a bezcitnosti, aj o trpezlivosti, láskavosti a obetavosti, o tom, či môžeme dávať, čo sme sami nedostali, o vedomých aj nevedomých chybách, čo nás môžu zaviesť až na okraj priepasti. Čo tam priviedlo Klaru a Paulínu a ako sa to skončí?

Čítajte viac Kniha týždňa: Raimundo a sila slova