Táto americká herečka, známa zo seriálov Akty X či Pád, má v knihe tiež niekoľko textov, ktoré uvádzajú jednotlivé kapitolky a v ktorých herečka hovorí o svojich skúsenostiach so sexom. Samozrejme, o tých, ktoré získala cez filmové postavy. Spomína napríklad, aký rozruch vzbudil „neslušný“ návrh, ktorý dala ako policajná komisárka Stella Gibsonová v seriáli Pád mladému kolegovi, svojmu podriadenému. V rozhovoroch sa jej vraj novinári na to často pýtali, a tak vie, čo ľudí zaujíma.
Do témy knihy zmienka o tejto epizóde zapadla – však vlastne aj sex v umení je sexuálnou fantáziou. V knihe Túžba nejde však o umenie – sú to spontánne autentické vyjadrenia, sonda do súčasného ponímania sexu v širokých vrstvách populácie. Čiže nie je to nič fajnové ani intelektuálne, ale celkom obyčajné predstavy o tom, čo by kto chcel v sexe skúsiť a zažiť. Samozrejme, ako to je v súčasnosti zvykom, predstavy sú to bombastické.
Foto: Ikar
Kniha má takmer 399 strán a trinásť kapitol, ktorých názvy naznačujú, o čo v danej časti pôjde (O fantáziách, Drsne a ochotne, Byť uctievaná, Zvláštnosti, Neznámi, Moc a podriadenosť, Pozorovateľky a pozorované atď.). Spracovanie témy je pestré, hoci hrozilo, že listy budú na jedno kopyto a čiastočne to tak aj je. Pisateľky sa snažia vymyslieť niečo extra, a to práve vyvoláva dojem opakovania. Jeden čitateľ však poznamenal, že to je „božie dopustenie“. Áno, vzorka je pestrá, ale spája ju dnes módny prístup bez škrupúľ.
Ako Dekameron?
Kniha je ružová, vyzerá nevinne a má romantický názov – Túžba. Samotný obsah však nie je až taký jemný. Do projektu sa zapojili ženy, ktoré hľadajú kontakty na internete a rady sa zdôverujú týmto spôsobom. Cítia sa súčasťou širšieho spoločenstva, hovoria o sebe aj najväčšie tajomstvá, chcú upútať pozornosť, servítku si teda pred ústa nekladú a snažia sa šokovať.
Je to inak rafinovaný projekt, lebo osobnosť populárnej herečky Gillian Anderson, matky troch detí, vzbudzuje predstavu, že pôjde o niečo elegantné až cnostné, no pravý opak je pravdou. Autorky opisujú svoje predstavy bezostyšne a polopatisticky, dovoľujú si vymýšľať rôzne úlety a používajú na to obyčajný, každodenný jazyk, kde výraz „pretiahnuť niekoho“ je jedným zo základných. Keďže sa ako autorka venujem aj erotickým poviedkam, jednoduchosť a priamočiarosť, akási primitívna drzosť týchto textov ma zarazila.
Čítajte viac Koľko hanby ešte cítia ženy, keď majú otvorene hovoriť o sexualite, čuduje sa Gillian Anderson. Hviezda Sexuálnej výchovy to chce zmeniť
Pri čítaní mi prišlo na um trocha absurdné porovnanie s klasickým Boccacciovým Dekameronom, kde sa tiež kolektívne rozprávajú erotické príbehy. Andersonovej zbierka listov z internetu je niečo podobné – ako by to bol najnovší „dekameron“, a to na úrovni dnešnej doby, čiže taký „pokec“. Pisateľky listov spriadajú situácie, ktoré by chceli zažiť, a sú v sexuchtivosti nenásytné. Chcú veľa vzrušenia a veľa penisov. Texty niekedy vyznievajú až humorne, nie sú naozaj vzrušujúce, čitateľ si uvedomuje, že to je exhibícia fantázie, čosi vypočítané na efekt, a možno si položí aj otázku, prečo vlastne taká kniha vznikla.
Tvorcovia projektu asi usúdili, že by nebolo od veci sústrediť texty tohto druhu a poukázať, ako sa dnes sex berie. O sexe ľudia stále radi čítajú a anonymita listov umožňuje ešte viac posunúť hranice vkusu a bombastickou knihou zaujať. Je fakt, že podobná kniha môže pomôcť ľuďom, ktorí sú uzavretí, majú rôzne zábrany či problémy a pri čítaní Túžby sa môžu uvoľniť. Do našej kultúry však tento tón veľmi nezapadá. (Autorky sú z USA, Austrálie, Veľkej Británie a rôznych iných nám vzdialených krajín.) O to môže byť pre čitateľa zaujímavejší.
Čítajte viac Nicole Kidman odhaľuje telo aj dušu. Aj dobré dievča máva temné myšlienky
Listy do Túžby písali ľudia v najrozličnejších situáciách. Jeden je napríklad od vdovy, ktorá sa zveruje, že stratou manžela prišla aj o sexuálny život a že je to pre ňu veľmi ťažké. Nevie si predstaviť iného partnera, a tak sa vzdáva tejto oblasti života, hoci je ešte mladá. Vraj bude snívať pri filmoch a seriáloch, predstavovať si seba v náručí hercov, ktorí sa jej páčia. Vyzýva, aby sa viac hovorilo o vdovách a ich problémoch. Tento list upozorňuje aj na fakt, ako sú dnes ľudia zvyknutí žiť kolektívne, všetko s niekým predebatovať a správať sa podľa návodu. Ako keby človek strácal samostatnosť a bál sa rozhodovať sám za seba. Aj táto vdova asi potrebuje počuť nejaký názor či odporúčanie psychológa, aby vedela, ako vlastne bude žiť.
Iná pani má zasa problém s tým, že jej manžel je veľmi zdržanlivý. Nemá chuť na sex, kým ona dupľovanú, a tak si pomáha fantáziami. Zapája do nich tiež postavy hercov. Účinkovali jej v nich vraj aj dvojčatá Weasleyovci z Harryho Pottera, dodáva, našťastie s nádychom humoru.
Treba aj nežnosť
Ďalšiu pisateľku fascinoval dánsky seriál Vláda a predstavuje si, že večer vo svetle chladničky pretiahne na kuchynskom stole premiérku Brigitte. Iná dáma zasa sníva o sexe so spolupracovníkom, mal by sa jej zmocniť hneď po príchode do práce (strážia park), a to tak prudko, aby zabudla aj to, ako sa volá. Možné postupy opisuje.
Sugestívnejšia je však spoveď vozičkárky, ktorá má rada ženy s chrapľavým hlasom. Vo svojom liste cez sexuálne predstavy hovorí o tom, aký je sex dôležitý aj pre handicapovaných, aby to ľudia chápali. Jedna z autoriek listov túži, aby jej niekto šeptal do ucha oplzlosti. Celkovo je vo fantáziách oplzlosti dosť, ale nešokuje, lebo dnes je aj bežná reč poriadne prešpikovaná rôznymi vulgarizmami, nadávkami a silnými slovami, takže uši sú zvyknuté.
Sexuálne vzťahy umožňujú intímne spoznať iného človeka a istým spôsobom sa mu odovzdať. Sexuálne fantázie, samozrejme, nie sú vyznania lásky či túžby po nežnosti. Jedna kapitola sa priamo volá Nežne, nežne a aj inde sa objavuje túžba po citlivosti a jemnosti („Túžim po drsnom spojení, rýchlom zúfalom sexe aj po pomalom, nežnom jemnom milovaní.")
No väčšinou sa ide na sex zhurta. (Chcem, aby ma niekto vyprstoval tak drsne, až omdliem. Chcem dotyčnému urobiť taký dobrý orál, až z toho omdlie.“) A to je náročné. Však pre mnohých ľudí sú sexuálne vzťahy obávanou oblasťou, v ktorej sa necítia sebaisto. Otvorené listy ich môžu osmeliť a zbaviť psychickej záťaže. Už len keď v knihe vidia, ako zľahka sa dá na túto tému hovoriť, je to pre nesmelších úľava.
Medzinárodná korešpondenčná diskusia, trocha roztopašná, trocha extravagantná, je teda aj určitou terapiou. Ale najmä je to prekvapujúce čítanie, ktoré niekoho zaujme pikantériami, niekoho možno aj urazí, ale má svoj význam: faktograficky reprodukuje intímne myšlienky našich súčasníkov. Je to čítanie trocha aj varovné – zdá sa totiž, že oproti časom vzniku Boccacciovho Dekameronu (písal ho v rokoch 1349 – 1353) ľudstvo stráca glanc. V oblasti sexu a milovania nahrádza magickosť, noblesu, vtip a poéziu vecná obyčajnosť. Zdá sa, že časy, keď sa ľudia milovali s cieľom odovzdať sa, poskytnúť radosť, boli milšie, než keď chcú aj v intímnej oblasti najmä získavať.
