V časoch, keď kuvici kuvikajú nielen o konci dejín, ale aj o konci literatúry či konci románu a keď prekvitajú antiliterárne a antikultúrne postoje, sa odrazu ukazuje, že literatúra (krásna, teda umelecká), nie je zbytočná a že román žije, a to aj v krajine a v jazyku krajiny, v ktorej sa zrodil, a má nám čo povedať.
Aj revolta sa stala predmetom zisku
Tematiku i problematiku Mapy a územia zvestujú verše melancholického truvéra Karola Orleánskeho, použité ako motto: „Zunoval som sa tomuto svetu, aj on sa mi zunoval.“ Súvislosť medzi osudom posledného predstaviteľa francúzskej kurtoáznej poézie, ktorý za storočnej vojny prežil dvadsaťpäť rokov v anglickom zajatí a po návrate na svoj dvor v Blois žil už len umeniu a poézii, a osudom dvoch hlavných postáv Houellebecqovho románu je viac ako zrejmá.
Foto: Marenčin PT
Prvou postavou je doma nenávidený a osočovaný spisovateľ menom – Michel Houellebecq (biografickú autofikciu autor Michel Houellebecq uplatňuje aj pri epizodických postavách, pričom na čitateľa ustavične žmurká aj sa uškŕňa), ktorý na vrchole slávy odíde do Írska a napokon sa z dobrovoľného exilu vráti do kraja svojho detstva, kam si poňho príde smrť. Toto gesto – s rovnakou vyhliadkou – po ňom zopakuje v zrelom veku jeho portrétista Jed Martin, ako aj policajný komisár, vyšetrujúci spisovateľovu vraždu. Svetom zunovaný románový hrdina Michel Houellebecq sa totiž zunoval tomuto svetu, ktorý si vybral za nástroj jeho zákonitého odstránenia kohosi, kto je už súčasťou imidžu našej civilizácie aj podvedomia súčasníka – maniaka a sériového vraha, skrývajúceho sa pod mondénnou maskou plastického chirurga pre mužov!
Keďže ústrednou problematikou Mapy a územia je umelec a umenie v súčasnom svete, protipólom a v istom zmysle aj dvojníkom postavy depresívneho spisovateľského odľuda je mladý výtvarník Jed Martin. Ten systematicky zachytáva na základe „chladnej, nezúčastnenej úvahy o stave sveta“ rôzne „súkolesia, ktoré prispievajú k fungovaniu spoločnosti“.
Absolútna izolácia, čiže askéza, je pritom základná podmienka vzniku umeleckého diela. To je však v príkrom rozpore s dnešnou situáciou umenia a umelca ako súčasti a produktu trhového mechanizmu, v ktorom sa aj hľadačstvo a novátorstvo, aj revolta a provokácia stávajú predmetom zisku a výnosnou činnosťou (podľa autora je tento rozpor a „vývin“ badateľný už od čias renesancie).
Inými slovami, pre spisovateľa (a umelca) jediný reálny, naozajstný, žitý život predstavuje literatúra, písanie, tvorivý akt. V Mape a území to dokladajú obidve ústredné postavy a ich neexistujúce či na najmenšiu možnú mieru obmedzené rodinné, ľúbostné, priateľské či kolegiálne vzťahy.
Nikto si nevidí ďalej od nosa
„Umelecká“ vražda jednej z nich, neumelo napodobujúca abstraktný expresionizmus Jacksona Pollocka a body art, ozrejmuje ďalšiu stránku súčasného západného „barbarstva“ bez etických a kultúrnych rozmerov a bez hodnotových meradiel, spočívajúcu v podvedomom spoločenskom odobrovaní perverznosti a zabíjania ako normy.
Na jednej strane je tu šok z odvrátenej strany kašírovanej reality, z jej surovej nahoty, z existencie mäsa a krvi pod pestovanou a ustavične vyhladzovanou pokožkou, na druhej strane nehanebné až oplzlé vystavovanie všetkého na obdiv či skôr vydávanie napospas a následné speňažovanie – aj umenia, aj sadistického zločinu, aj sexu, aj eutanázie, veď aj umenie, aj ľudský život, aj ľudská smrť, všetko má svoju trhovú hodnotu, všetko je produkt, ktorého úspešnosť – úspešnosť finančná ako základné meradlo – závisí od dobrého marketingu (Andy Warhol to vedel už pred polstoročím).
Ako hovorí Michel Houellebecq ústami Michela Houellebecqa, interpretujúceho postavu majiteľa Microsoftu na obraze Jeda Martina Bill Gates a Steve Jobs v rozhovore o budúcnosti informatiky – Stretnutie v Palo Alto, „trh má napriek svojej vrtkavosti i zdanlivým protirečeniam v konečnom dôsledku napokon vždy pravdu, a to, čo je prínosom pre trh, sa zakaždým zhoduje so záujmom všetkých“. Z iného zorného uhla je nesporné, že „umenie sa v každom prípade ocitlo v situácii, keď komerčný úspech ospravedlňuje akýkoľvek výtvor a robí z neho umelecké dielo, keď nahrádza všetky estetické teórie, a už nikto, absolútne nikto nie je schopný vidieť si ďalej od nosa“, ako vraví Jedovi jeho prostoreký galerista, ktorý si „zásadne vyberá podľa intuície“.
Svet ako „juxtapozícia“, priraďovanie, ktoré je charakteristické pre „médium“ poézie a maľby, a svet ako „rozprávačstvo“, ktoré je vlastné románu a filmu, je najmä svetom recyklovania a opakovania, návratov k tomu, čo tu už bolo, v novom obale, v novom kontexte a s novým zámerom.
Vizionársky o konci budúcnosti
Velebený i zatracovaný autor piatich románov si už Platformou (2001) vyslúžil povesť vizionára. Táto Houellebecqova próza, ktorá sa končí ničivými atentátmi islamských teroristov, totiž vyšla tesne pred 11. septembrom 2001. Vo svojom poslednom a zatiaľ najlepšom románe nastoľuje spisovateľ množstvo otázok, ktoré sa týkajú zglobalizovaného, zinformatizovaného, skonzumneného začiatku tretieho tisícročia. A to, podľa všetkého, nie je ničím iným ako koncom „priemyselnej éry v Európe“ a, širšie, „koncom budúcnosti“.
„Zachytenie každodennosti vo všednom, triviálnom tvare“ je uňho „premysleným estetickým programom“ (Zuzana Malinovská-Šalamonová v doslove), a tento jeho estetický program, či už ho nazveme entomologickým pohľadom, sociologizmom, alebo plochosťou o plochosti, je umelecky funkčný.
S Houellebecqom je to totiž ako s jeho Jedom Martinom – svet sa mu javí „ako racionálne zariadenie úplne zbavené akejkoľvek magickosti či zaujímavosti“, ale svet jeho diel je udivujúco magický. Houellebecq píše, jasnozrivo a neochvejne, a s vedomím, že na rozdiel od techniky umenie síce nemôže bezprostredne zmeniť svet, ako o tom sníval Rimbaud a iní, môže nás však vyburcovať k citlivosti na isté javy a k ich reflexii.
Tento proces premeny vedomia nie je dozaista ani rýchly, ani bezprostredne postihnuteľný, ale práve preto je hlbší a zásadnejší, je totiž nevyhnutným predpokladom aj znakom evolúcie – ak, pravda, niečo také ako evolúcia existuje.
Michel Houellebecq: Mapa a územie, preklad Elena Krššáková, Marenčin PT, Bratislava 2011
