Podľa oficiálneho stanoviska Švédskej akadémie mu Nobelovu cenu udelili „za jeho pútavé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“. Vlaňajšou laureátkou bola juhokórejská spisovateľka Han Kang.
László Krasznahorkai sa narodil 5. januára 1954 v maďarskom meste Gyula. Istý čas študoval právo, no napokon presedlal na maďarský jazyk a literatúru. Počas štúdia pracoval pre vydavateľstvo Gondolat Könyvkiadó.
V roku 1985 mu vyšiel debutový román Satanské tango o skaze, prázdnote a beznádeji, ktorý opisuje príbeh posledných zúfalých obyvateľov schátranej maďarskej kolektívnej farmy.
V roku 2013 získalo dielo cenu za najlepšiu knihu preloženú do angličtiny, o rok neskôr udelili toto ocenenie Krasznahorkaiovi znovu – za román Seiobo There Below.
Krasznahorkai precestoval mnohé krajiny vrátane Japonska, Spojených štátov amerických, Španielska či Grécka, svoje zážitky z Mongolska a Číny využil pri písaní kníh The Prisoner of Urga a Destruction and Sorrow Beneath the Heavens.
Za román Melanchólia vzdoru, ktorý vyšiel v roku 1993, získal nemecké ocenenie Bestenliste-Prize za najlepšie literárne dielo roka. Americká esejistka, publicistka, filozofka a kritička Susan Sontagová označila Krasznahorkaia za „súčasného maďarského majstra apokalypsy“ a porovnávala ho s autormi ako Gogoľ či Melville.
„Ak existujú čitatelia, ktorí moje knihy nečítali, nemohol by som im na čítanie odporučiť nič; namiesto toho by som im poradil, aby išli von, niekam si sadli, možno k brehu potoka, nemajúc čo robiť ani o čom premýšľať, aby len zostali v tichu ako kamene. Nakoniec stretnú niekoho, kto už moje knihy čítal,“ uviedol spisovateľ pre The Guardian.
Jeho obľúbeným autorom je Franz Kafka. „Keď nečítam Kafku, tak myslím na Kafku. Keď nemyslím na Kafku, chýba mi premýšľanie nad ním,“ vysvetlil v rozhovore pre The White Review. Jeho ďalšími favoritmi sú Homér, Dante, Dostojevský, Proust či Beckett.
Režisér Béla Tarr, ktorý je Krasznahorkaiovým blízkym priateľom, nakrútil adaptácie jeho kníh Satanské tango (1994) a Werckmeisterove harmónie (2000). Krasznahorkai tiež napísal scenáre k Tarrovým filmom Zatratení (1988), Muž z Londýna (2007) a Turínsky kôň (2011).
V roku 2015 sa Krasznahorkai stal prvým maďarským autorom, ktorý si vyslúžil ocenenie Man Booker International Prize.
„Čitateľa predovšetkým zaujmú mimoriadne vety, vety neuveriteľnej dĺžky, ktoré siahajú do neuveriteľných rozmerov, ich tón sa mení zo slávnostného na bláznivý, potom na zvedavý a potom na bezútešný, ako sa uberajú svojou zblúdilou cestou; epické vety, ktoré ako odstraňovač žmolkov zachytávajú všetky možné zvláštnosti a neočakávané veci, keď sa neúprosne hromadia do odsekov, ktoré sú rovnako monumentálne ako drsné a hudobné,“ uviedla porota v oficiálnom stanovisku.
Predsedníčka poroty Marina Warner ho označila za „vizionárskeho spisovateľa s mimoriadnou intenzitou a hlasovým rozsahom, ktorý zachytáva textúru súčasnej existencie v scénach, ktoré sú desivé, zvláštne, hrozivo komické a často zdrvujúco krásne.“
Bol dvakrát ženatý a má tri deti.
Slovenské preklady Lászla Krasznahorkaia
- Melanchólia vzdoru (2020)
- Satanské tango (2023)
- Svet beží (2024)