Kniha týždňa: Čo robí Dalí v dome na Myjave?

Foto: Marenčin PT

kniha dom na myjave Jozef Kollár: Dom na Myjave

Horiaca žirafa

Na záznam o Dalího horiacej žirafe natrafí po rokoch Milov vnuk, keď na povale dedovho domu nájde kufor plný starých zápisníkov. Milo si do nich značil všetky dôležité udalosti, ktoré sa prehnali jeho životom – osobné aj tie celospoločenské, ktoré poznačili všetkých naokolo. Kým jeho vnuk o horiacej žirafe pochybuje, z dedových záznamov zisťuje, že pravda vyzerá často absolútne neuveriteľne.

V Kollárovom Dome na Myjave sa Dalího horiaca žirafa stáva symbolom odvahy a nezlomnosti, akú v tých časoch mnohí potrebovali. Zdá sa, že Milovi nechýbala, hoci so zlom sa stretol už ako dieťa, keď ho v škole neprávom obvinili z krádeže. Mal síce jasné podozrenie, kto je pravým vinníkom, ale bez dôkazov si netrúfal nikoho obviniť. Spolužiak Karol Zubor si však také starosti s morálkou nerobil ani v detstve a už vôbec nie v dospelosti. Keby som sa mu postavil vtedy, možno by sa poučil a zlé by sa premenilo na dobré, rozmýšľa po rokoch Milo.

Dedinou sa prehnali všetky dôležité udalosti dejín, od konca prvej vojny cez prvú republiku, druhú vojnu, nútenú kolektivizáciu a politické procesy, politický odmäk a nádej na socializmus s ľudskou tvárou, ktorý rozdrvili „spriatelené tanky“, aj normalizácia, ktorá na mnohých dopadla veľmi tvrdo. Každá z tých udalostí sa osobne dotkla bežných ľudí, dom od domu.

Dedo Milo sa vždy držal zdravého rozumu a morálneho kompasu vo svojom vnútri. Založil si rodinu, postavil dom a tvrdo pracoval, no na svojej životnej ceste musel aj obyčajný človek čeliť politickým tlakom a obyčajnej ľudskej zlobe.

Milo bol drobný hospodár, no z políčok na kopaniciach rodina nevyžije. Zarábal preto najprv na stavbe tunela a keď ho úraz pripravil o nohu, mohol skončiť nadobro s miestnej krčme a každý večer hľadať svoje barly v blate. Niečo ho však nútilo dívať sa hore, k nebu, a tak sa hoci s jednou nohou stal klampiarom a opravoval veže na kostoloch. Nebol v dedine jediný, koho to ťahalo k nebu, jeden miestny fantasta sa snažil naučiť lietať za pomoci krídiel a druhý chcel dedinu pozdvihnúť tak, že v nej postaví orloj.

Čítajte viac Kniha týždňa: Spodobovanie alebo na koho sa podobáme?

V Kollárovom Dome na Myjave sa to len tak hemží bizarnými postavičkami. No Milo k nim nepatril, mal len jednu nohu, no stál ňou pevne na zemi. Opieral sa pritom o svoju „žienku“ a v duchu aj o tú žirafu schovanú na stene za skriňou, obe mu dávali odvahu popasovať sa so životom. A ten veru priniesol paradoxy, o akých by sa mu ani neprisnilo.

Kým sused, bývalý legionár, si kedysi podal ruku so Štefánikom a odvtedy si ju šanuje a neumýva, druhý chodí potajme polievať Štefánikovu mohylu na Bradle kyselinou, lebo je to nepriateľ ľudu. Dvaja rodáci veľkého vedca, diplomata a politika a každý si voči nemu robí vlastnú politiku. Lenže ten druhý dostal moc rozhodovať o životoch iných a bol to práve Karol Zubor, čo mal Mila dávno v zuboch.

Čítajte viac V Rakúsku má každý svoju Slovenku. Ako opatrovateľku

Dedov kufor

Jozef Kollár v románe Dom na Myjave kombinuje vážne situácie s komickými. Mila drasticky presviedčajú o vstupe do družstva, dokonca ho ten istý človek ako v detstve znova nevinného obviní zo zločinu, no onedlho už do dediny dorazí veľký dar od kniežaťa Karola Schwarzenberga za to, že odtiaľ pochádza jeho dojka. A keď sa zas koleso dejín obráti, limuzínu, čo pred úradom zaparkoval emigrant Amerikán, zrekviruje predseda. Verte či nie, aj čo sa nestalo, stať sa mohlo, lebo presne tak to chodí, ako keď lakomec nakoniec dostane príučku, aj podliaka dostihne vlastná zloba. Len dovtedy treba vydržať, „jak Dalího žirafa, čo už celá horí, a stojí vzpriamene“.

Kým mnohé postavy v románe sú plné fantastiky, situácie vychádzajú zo skutočných historických udalostí a v príbehu to vytvára príťažlivé napätie. Jozef Kollár je spisovateľ a vie narábať s fantáziou a je aj novinár a vie pacovať s faktami. Oboje vo svojom románe Dom na Myjave pekne zužitkoval a čitateľom cez životný príbeh obyčajného klampiara rozpráva o tom, čo poznačilo nás všetkých, ktorí sme vyrástli na horúcej pôde v strede Európy.

Všetci máme niekde na povale taký „kufor starých zošitov“, do ktorých si naši predkovia zapisovali pravdu o tom, čo zažili a videli, keď doba bola naozaj ťažká. Milov dospelý vnuk ho v Dome na Myjave našiel a uvidel v ňom zrkadlo svojho vlastného života v celkom inej dobe, s inými hodnotami a životnými cieľmi. Je už len na ňom, či dedov dom predá, kupec sa už hlási, alebo svoj život pod tlakom toho zdedeného kufra zmení.

Čítajte viac Ani sex už nie je čo býval, ukazuje kniha Túžba. Herečka Gillian Anderson do nej sústredila sexuálne fantázie žien z viac krajín