Nobelovu cenu za literatúru získal László Krasznahorkai a vo vydavateľstvo BRAK vydávate jeho knihy v slovenčine. Aký je to pocit, byť vydavateľom nositeľa Nobelovej ceny? Čo to pre vás znamená?
Keď sme takmer pred desiatimi rokmi, ešte úplne na začiatku vydavateľstva, chceli vydať dielo Lászla Krasznahorkaia, pamätám si, že sa nám zdalo neuveriteľné, že ho doteraz na Slovensku nikto nevydal. Nemohlo pritom ísť o neznalosť jeho tvorby – máme tu predsa vydavateľstvá, ktoré systematicky vydávajú maďarských autorov a autorky, silnú generáciu prekladateľov i prekladateliek a maďarská literatúra je u nás dlhodobo prítomná aj v literárnej reflexii. Bolo preto záhadou, prečo sa k nemu nikto neodhodlal, hoci sa o ňom už vtedy hovorilo ako o najvýraznejšom talente súčasnej maďarskej literatúry, laureátovi International Man Booker Prize. Ako dôvod sa často spomínal jeho zložitý, rozvetvený jazyk a dlhé, prúdiace vety – no občas aj niektoré jeho osobnostné črty.
Čítajte viac Nobelovu cenu za literatúru získal maďarský spisovateľ László Krasznahorkai
Z pohľadu vydavateľstva je to, samozrejme, úžasná správa a máme z nej veľkú radosť. Tento rok bol pre nás mimoriadne úspešný aj z iného dôvodu – získali sme Zlatú medailu v prestížnej súťaži The Most Beautiful Books from All Over the World v Lipsku! Malé vydavateľstvá sa často dostávajú do povedomia práve vďaka takýmto momentom.
Knihy z menších vydavateľstiev tvorili tento rok väčšinu nominácií na cenu Man Booker Prize – a podobne je to aj s Krasznahorkaiom, ktorého vo väčšine krajín pôvodne vydávali práve malé vydavateľstvá. Nedávno som čítal, že slávny spisovateľ Colm Tóibín dokonca založil svoje vydavateľstvo len preto, že mu iné odmietli Krasznahorkaia vydať ako „príliš náročného“. Spomínam to preto, že sa naozaj oplatí sledovať tvorbu malých vydavateľstiev. Jona Fosseho vydal Modrý Peter, Olgu Tokarczuk najprv Aspekt, rovnako ako Elfriedu Jelinek, vydavateľstvo Inaque vydalo Annie Ernaux… Sú to malé vydavateľstvá, ktoré často roky dopredu dokážu vycítiť literárny vývoj – jednoducho preto, že ich jediným kritériom je kvalita, nie marketingový úspech.
Čítajte viac Knižný tip Pravdy: Majster apokalypsy a jeho Melanchólia vzdoru
Čím vás zaujali Krasznahorkaiho knihy, že ste po nich siahli už dávno? O čom píše a ako?
Ako mnohí mladí ľudia, ktorých očarili filmy Bélu Tarra, dostali sme sa neskôr aj k jeho scenáristovi – Krasznahorkaiovi. Zistili sme, že v tomto prípade ide o dvoch rovnako výnimočných autorov, ktorí sa navzájom dopĺňajú v svojej nekompromisnosti a umeleckej vízii. Tu sa naozaj nedá povedať „videl som film, takže knihu čítať netreba“ – sú to dve samostatné, rovnako silné diela. Najskôr som siahol po českých prekladoch a keď sme o niekoľko rokov neskôr založili vydavateľstvo, bol práve on jedným z prvých autorov, ktorých sme chceli vydať.
Spoznali ste sa s autorom aj osobne?
Nie, osobne nie. Písali sme si s ním niekoľkokrát a pokúšali sme sa ho pozvať na festival BRAK, ale nepodarilo sa nám to. Keď som nedávno prechádzal staré e-maily, našiel som, že sme sa o to pokúšali už od roku 2015.
Jeho meno a miesto narodenia v Békešskej župe, kde je silná slovenská komunita, jeho starí rodičia vraj boli Slováci. Je to tak?
Bohužiaľ, netuším – možno sa vám podarí zistiť viac.
Čítajte viac Kniha týždňa: Ako beží svet podľa Krasznahorkaia
Tak trochu slovenská nobelovka
Nie všetci však vedia, že László Krasznahorkai má okrem židovských koreňov aj slovenské – jeho starí rodičia pochádzali zo slovenskej dediny Tótkomlós (Slovenský Komlóš) v Békešskej župe. Potvrdzuje to internertový portál Slovákov v Maďarsku aj české Lidové noviny.
„Krasznahorkai je tak trochu svetoobčan, ktorý nie je odkázaný len na perkelt v priemernej budapeštianskej reštaurácii,“ napísal Gabriel Sedlák v Lidových novinách – a nepochybne má pravdu. V článku pod titulkom Jeden majster slova proti druhému. Tak trochu i slovenský nobelista Krasznahorkai proti Orbánovi rozoberá nielen vzťah spisovateľa a politika, ale aj pôvod čerstvého nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.
„Podľa jeho slov vzišiel jeho otec „zo slovenského milieu“,“ uvádza v Lidových novinách a pridáva detaily o zmene mena. „Slovákomm, ktorí doposiaľ nemajú svojho nositeľa Nobelovej ceny, to nemusí brániť v tom, aby k doterajším niekoľkýcm laureátom so slovenskými koreňmi (tí najodvážnejší tvrdia, že jich je devät, tí triezvejší hovoria o dvoch – Filipovi Lenardovi za fyziku a Danielovi Gajdusekovi za medicínu) si pripísali ďalšieho – Lászlóa Krasznahorkaia,“ odporúča.
Čítajte viac Recenzia knihy Satanské tango: Ako vyzerá očistec? Dážď, špina a ľudský úpadok
Na Slovensku sme sa však spojením s nositeľom Nobelovej ceny verejne nepochválili. Možno preto, že české noviny u nás číta málokto a Slovákov v Maďarsku tiež veľa ľudí napočúva – hoci prišli aj s upozornením na scénu z filmu Bélu Tarra Werckmeistrove harmónie, natočeného podľa Krasznahorkaiho románu Melanchólia vzdoru, v ktorej znie slovenčina.
Zdá sa, že pre maďarského premiéra sú všetci, ktorí sú úspešní, Maďari. A pre Slovákov tí úspešní akoby už „neboli naši“.
Nad niektorými vetami som strávila hodiny aj dni, hovorí prekladateľka Lázsloá Krasznahorkaia
Dva romány nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Lászlóa Krasznahorkaia – Melanchólia vzdoru a Svet beží – prekladala Gabriela Magová a Satanské tango Tímea Beck. Ako sa prekladá majster košatých viet?
Foto: Vydavateľstvo BRAK
Vďaka čomu si podľa vás László Krasznahorkai vyslúžil Nobelovu cenu za literatúru?
Gabriela Magová: Nie je ľahké vymyslieť takú výstižnú vetu, akou svoje rozhodnutie opísala švédska porota, a vlastne tá veta ani nie je taká výstižná, ak vezmeme do úvahy všetky autorove diela, ale podľa mňa tá druhá časť, o tom, že „potvrdzuje silu umenia“, platí. Krasznahorkai hovorí, že umenie nie je hľadanie krásy ani nič podobné, ale že keď raz niekde je, tak viete, že tam je, a hotovo.
Tímea Beck: Je skrz-naskrz výnimočný. Nemusí sa každému páčiť, ale každému garantujem, že podobné ešte nečítal. A že v tom nájde čo-to aj o sebe, spoločnosti, ktorá ho obklopuje, civilizácie ako talej a aj o najtemnejších zákutiach ľudskej duše.
Krasznahorkai je známy svojimi košatými súvetiami, je ťažké prekladať Krasznahorkaia? Alebo je to skôr radosť?
Gabriela Magová: Prekladať jeho knihy patrilo medzi moje najťažšie práce. Ale je to a česť a radosť. Boli vety, s ktorými som strávila hodiny aj dni, a ani jedna nebola zbytočná alebo nepresná.
Tímea Beck: Je to ťažké. A nie vždy sa to dá. Niekedy sa to nedá. Preto to aj trvalo dlhšie. Zhrnula by som to takto: keď to ide, je to veľká radosť, keď to nejde, je to veľké, ale podnetné trápenie.
Foto: FB
Jeho autorský štýl je výnimočný. Čo sa vám osobne na ňom páči?
Gabriela Magová: Najviac ma oslovuje, že za zdanlivou entropiou jeho viet je poriadok, všetko sedí a všetko je jasné a viditeľné. Logika nikdy nezlyhá.
Tímea Beck: Jeho odvaha a dôvera v umenie. Dôvera v to, že to umenie niekto rozlúšti. Taktiež jeho irónia a zmysel pre pointu.
Čítajte viac Režisér Roman Polák má na nobelistov nos. Už inscenoval Olgu Tokarczuk a tento rok aj Lászlóa Krasznahorkaia
