Foto: BRAK
Autobiografia, svedectvo a manifest
Rozprávanie o živote Fredericka Douglassa (1845), aj napriek tomu, že ide o rozsahom neveľkú knihu, je považované za jedno z kľúčových diel a možno vôbec najdôležitejšie dielo tohto žánru. Môžete ho čítať ako svedectvo o jednom z mimoriadne dôležitých období americkej histórie, ale aj ako špecifickú autobiografiu, ktorá sa snaží byť svojím spôsobom aj manifestom neslobodných. Aj preto v nej nájdete pomerne dôsledne rozobraté mechanizmy moci, ktoré otroctvo držali pri živote. Nie však nejakým analytickým spôsobom, ale názorným, prostredníctvom autentických zážitkov, no aj napriek tomu sa občas nevyhne didaktickému tónu. Ten je však vzhľadom na účel, kvôli ktorému kniha vznikla, a osobnú skúsenosť autora úplne pochopiteľný, práve aj jeho prostredníctvom si uvedomíte naliehavosť problému, ktorým sa zaoberá.
Čítajte viac Americký Senát sa ospravedlnil za otrokárstvo a segregáciu
Frederick Douglass bol považovaný za jedného z najvýraznejších amerických abolicionistov, patril k najvplyvnejším černošským intelektuálom 19. storočia a bol aj poradcom prezidenta Abrahama Lincolna. Narodil sa do otroctva (jeho pôvodné meno bolo Frederick Augustus Washington Bailey), tajne sa naučil čítať a písať a v roku 1838 ušiel na sever, kde prijal meno Douglass. Preslávil sa ako brilantný rečník hnutia proti otroctvu aj ako autor troch autobiografií. Nepoznal presný dátum svojho narodenia, tak si zvolil 14. február 1818, zomrel 20. februára 1895.
Čítajte viac Kniha týždňa: Čo robí Dalí v dome na Myjave?
Prvou z jeho autobiografií bola tá, o ktorej práve čítate, po nej nasledovali My Bondage and My Freedom (1855) a Life and Times of Frederick Douglass (1881/1892). Kniha sa začína predslovom dvoch belochov: Williama Lloyda Garrisona, amerického abolicionistu, novinára a vydavateľa týždenníka The Liberator (1831–1865), po ktorom nasleduje list Wendella Phillipsa, harvardského právnika a jedného z najslávnejších rečníkov svojej doby. Oba dokumenty svojím spôsobom legitimizujú autora v prostredí, kde sa spochybňovala gramotnosť i dôveryhodnosť černošských autorov a práve tie pôsobia asi najviac didakticky a do určitej miery v nich cítiť aj diplomatický kalkul s očakávaniami bieleho publika.
Kniha ukazuje, ako rasové násilie dokáže rozkladať rodinné väzby, reguluje čas a spôsob každodenného prežívania otrokov a ako trestá vzdelanie, schopné priviesť ich na „nebezpečné myšlienky“
Jadro knihy tvoria dve línie. Prvou je skúsenosť s rutinným násilím voči otrokom, ktoré je popisované striedmo a miestami až dokumentaristicky. Ukazuje, ako toto násilie dokáže rozkladať rodinné väzby, reguluje čas a spôsob každodenného prežívania otrokov a ako trestá vzdelanie, schopné priviesť ich na „nebezpečné myšlienky“. Druhou je zápas o gramotnosť. Baltimorská epizóda s pani Auldovou, ktorá spočiatku podporí Douglassove prvé kroky pri čítaní a následne výučbu zastaví a ovplyvnená manželom sa dokonca tvrdo postaví proti nej, je vnútorne zlomová. Ukazuje, že kontrola nad vzdelaním je súčasťou moci, a že čítanie sa môže stať určitou formou odporu. Gramotnosť neznamená len nástroj úniku, umožňuje aj spochybniť jazyk, ktorý násilie ospravedlňuje, no cena za to bola vysoká. „…často som mal pocit, že schopnosť čítať je skôr kliatbou, než požehnaním. Ukázala mi môj žalostný stav, ale nie liek, ktorý by mi uľavil. … Keď som tým najviac trpel, závidel som ostatným otrokom ich hlúposť. Často som si želal, aby som bol zviera. Radšej byť odpudivým plazom než samým sebou.“
Čítajte viac Slovenská autorka Nicol Hochholczerová predstaví svoj debut na Frankfurtskom knižnom veľtrhu
Jazyk ako nástroj moci a ovládania
Rozprávanie zaujme aj zmenou tónu. Douglass strieda popisný spôsob s emočne silnými subjektívnymi pasážami a biblickými alúziami a v celom texte sa snaží plynule prechádzať od „ja, ktoré prežíva“ k „ja, ktoré rozpráva“, čo ešte viac posilňuje autenticitu textu. Biografické údaje nie sú v texte len kulisou pre politický manifest, ale robia text zaujímavým a autentickým.
Čítajte viac Virginia odstráni šesť metrov vysokú sochu konfederačného generála Leeho
K Rozprávaniu o živote Fredericka Douglassa sa možno postaviť rôznymi spôsobmi. Môžete ho vnímať ako zaujímavo napísaný literárny text, v ktorom sa efektívnym spôsobom pracuje s posunom pozície rozprávača a priameho aktéra a ktorý zaujme striedmou precíznosťou pri popisoch manipulácie a násilia. Určite ju možno čítať ako historický prameň, popisujúci autentickým spôsobom a bez skrášlení bežný život otrokov a spôsob, akým sa so svojim osudom vyrovnávali alebo proti nemu bojovali. Takisto ho možno čítať ako materiál, ktorý svojským spôsobom analyzuje vzťah medzi gramotnosťou, mocou a silou verejného pôsobenia.
Kniha urýchlila posun verejnej debaty v USA o otroctve smerom od morálnej otázky k politickej priorite
Kniha sa stala jedným z najvplyvnejších textov abolicionistického hnutia a urýchlila posun verejnej debaty v USA o otroctve smerom od morálnej otázky k politickej priorite. Zároveň legitimizovala „černošský intelektuálny hlas“ v priestore bielej tlače a na pódiách ovládaných bielymi rečníkmi a v neposlednom rade pomohla spraviť z jej autora politického aktéra s priamym vplyvom na výkonnú (exekutívnu) moc.
Jej silnou stránkou je z nášho pohľadu aj fakt, že autor neskĺzava do banálneho moralizovania, ale prostredníctvom svojej autentickej skúsenosti nám ukazuje svet, v ktorom je normálne pokladať otroka za nečloveka a prirodzené a správne snažiť sa ho ovládnuť silou, rovnako ako zviera. Ukazuje tiež to, ako a prečo mnohí otroci tento stav akceptovali, pokladali za prirodzený a búrili sa proti nemu len v krajných prípadoch.
Jazyk funguje ako efektívny nástroj moci a ovládania
Aj preto tento text nestráca na autenticite. Ukazuje aj to, ako možno legitimizovať prostredníctvom správne zvoleného naratívu v kombinácii s kontrolou vzdelania aj stav, ktorého „koeficient neprijateľnosti je absolútny“ a v ktorom jazyk funguje ako efektívny nástroj moci a ovládania. A to je viac ako aktuálne aj v súčasnosti.
Čítajte viac Knižný tip Pravdy: Život na mieru
