Falzifikáty
Prehnané idealizovanie osobností je častý jav, s ktorým sa dodnes stretávame v mnohých oblastiach. V posledných rokoch však dochádza k pozitívnemu zvratu tohto trendu: odborníci hľadajú cesty k odmýtizovaniu dovtedy „velebených“ mien.
Takto najnovšie pristúpili aj k Ovídiovi Faustovi: hoci sa im podarilo odhaliť niekoľko prekvapujúcich faktov, neznamená to, že by tým utrpel samotný odkaz, ktorý po sebe zanechal. Jednotlivé texty nového zborníka totiž zároveň približujú, ako veľa toho vo svojom odbore dokázal.
Faust bol mimoriadne inteligentný, rozhľadený a najmä cieľavedomý muž, ktorý si šiel odhodlane za svojím.
Prekážky, ktoré mu osud postavil do cesty, niekoľkokrát obišiel podvodom – už v úvodnej štúdii Štefana Hrivňáka sa dozvedáme, že sfalšoval svoj rodný list, v ktorom ako otca uvádzal fotografa Ludwiga Fausta – v skutočnosti ho však oficiálne dokumenty označovali za nelegitímneho syna Josefy Faustovej (rod. Sommerovej), ktorá bola v tom čase vdovou.
Čítajte viac Múzeum otvára témy, o ktorých sa doteraz mlčalo. O dekolonizácii treba hovoriť, západné vnímanie je v našich inštitúciách stále prítomné
"Štefan Holčík v roku 2008 vyslovil hypotézu, že možno vďaka tomu, že pochádzal z veľmi chudobných pomerov, sa prejavila jeho húževnatosť a snaha vyniknúť. Snaha o presadenie sa bola u Ovídia Fausta nepochybná.
Zásadnejším aspektom ako relatívna chudoba však bol jeho nemanželský pôvod, ktorý vnímal bezpochyby negatívne, možno až traumatizujúco. Dôsledkom jeho vyrovnávania sa s nepríjemnou realitou boli falzifikáty, ktorými sa snažil zmeniť svoju minulosť a pôvod," píše v závere Hrivňák.
V nasledujúcom texte zasa približuje Faustovo zavádzanie v súvislosti so svojím vzdelaním. Istý čas síce študoval právo na Alžbetinej univerzite v Bratislave, no titul nezískal – začiatkom roka 1919 totiž vtedajší bratislavský župan Samuel Zoch zakázal univerzitnej rade pokračovať vo vyučovaní.
Napriek tomu, že Faust nikdy nedokončil univerzitné štúdium, zaobstaral si falzifikáty diplomov a tvrdil, že má doktorát z filozofie z Univerzity vo Viedni a doktorát z práva z Univerzity v Budapešti. Hrivňák uvádza, že sa Faustovi úspešne podarilo využiť jedinečnú príležitosť pre svoj kariérny vzostup.
Čítajte viac DPOH si pripomenie 120. výročie narodenia Alžbety Güntherovej-Mayerovej
„Neprekážalo mu pritom podvádzať a porušovať pravidlá, keďže tak robil opakovane. Bez sfalšovania univerzitných diplomov by sa nikdy nestal bratislavským mestským archivárom ani vedúcim vedeckých ústavov.“
Hoci ide o podvádzanie, nie je tak úplne jednoduché odsúdiť ho na plnej čiare. Nie je to totiž situácia, ktorá by sa dala porovnávať s plagiátmi niektorých súčasných politikov, vydávajúcich sa za autentické záverečné práce.
Ovídius Faust si totiž absenciu formálneho vzdelania na pôde vysokej školy dokázal vynahradiť sám: poznatky z gymnaziálneho štúdia si podopĺňal samoštúdiom, budovaním si všeobecného prehľadu a úprimným záujmom o vybrané oblasti. A tie potom patrične zúročil.
Foto: Múzeum mesta Bratislavy
Kariérny vrchol počas Slovenského štátu
Faust stál v roku 1923 za vznikom Vedeckých ústavov mesta Bratislavy, ktoré združovali múzeum, archív a vedeckú knižnicu. Ich cieľom bolo dokumentovanie kultúrneho a historického vývoja Bratislavy a jej okolia.
Pod Faustovým vedením získali ústavy prostriedky na zhromaždenie množstva cenných umeleckých diel, dokumentov či kníh.
Súhrnná publikácia venuje pozornosť aj jeho ďalším činnostiam, ako bolo publikovanie populárno-náučných textov (okrem článkov v novinách Pressburger Zeitung, Slovenský denník či Grenzbote mu vyšla aj kniha Zo starých zápisníc mesta Bratislavy) či fotografovanie, ktoré preňho predstavovalo efektívny spôsob dokumentovania pamiatok.
Jeho zábery nemali politický a často ani umelecký zámer. „Nemal veľký tematický a žánrový rozptyl, bol predovšetkým fotografom dokumentaristom architektúry a pamiatok, zriedkavo reportážnym a rovnako zriedkavo fotografom krajinárskej náladovej tvorby,“ píše Elena Kurincová, autorka textu Fotografi Ludwig Faust ml. a Ovídius Faust.
Čítajte viac Aké poklady sa dajú nájsť v archíve SND? Aký humorný príbeh pobavil archivárky? A spoznáte bardov na fotkách?
Prízvukuje, že „najpodstatnejšia časť jeho fotografickej tvorby zachovaná v Múzeu mesta Bratislavy je spojená s topografiou Bratislavy“. Okrem toho bol zberateľom aj v súkromí, zanechal po sebe rozsiahlu pozostalosť s vysokou historickou a v mnohých prípadoch aj umeleckou hodnotou.
Ovídius Faust sa angažoval aj v mnohých spolkoch a organizáciách, bol členom Matice slovenskej, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Spolku sv. Vojtecha a Šafaříkovej učenej spoločnosti.
V období Slovenského štátu bol poradcom mešťanostu Bela Kováča, ktorý bol členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Hoci práve počas vlády fašistov dosiahol kariérny vrchol, snažil sa „viesť vedecké ústavy mesta v duchu predchádzajúcej demokratickej doby“, ako vo svojej štúdii píše Ján Kúkel.
Spomína napríklad situáciu, keď Nemci trvali na zničení kníh s protinacistickým obsahom, no Faust nesúhlasil a namiesto toho ich ukryl. Odmietol tiež prevziať redakciu zborníka, ktorý bol namierený proti Židom.
„Jeho postavenie ho však dostávalo do situácií, keď sa musel stýkať či už s vojenskými predstaviteľmi Nemeckej ríše, alebo so slovenskými ľudáckymi politikmi.“
Foto: AMB, Zbierka fotografií a negatívov
Represálie po skončení vojny
Po skončení 2. svetovej vojny čelil obvineniam zo spolupráce s fašistami a obhajoval sa okrem iného aj tým, že nebol organizovaný v Deutsche Partei.
„Tu však jeho údaje nesedia, pretože bol jej členom. Dokonca to aj sám neskôr priznal, ale jeho dôvody boli čisto pragmatické, aby mohol pomáhať odboju. Ako jeden z príkladov uviedol, že držal ochrannú ruku nad Jánom Lehkým, a dokonca ho kryl v čase, keď už bol v Povstaní,“ vysvetľuje Kúkel, podľa ktorého si Faust „udržiaval takú pozíciu, aby dokázal zabezpečiť pomoc a ochranu pre ľudí nachádzajúcich sa v opozícii proti režimu. Lavíroval medzi dvoma postojmi a hľadal cesty, ako byť pre režim akceptovateľný, ale zároveň sa nespreneveriť svojim hodnotám a názorom“.
Represáliám sa však napriek tomu nevyhol. Po skončení bojov o Bratislavu ho ako úradníka nemeckej národnosti prepustili zo služieb mesta, zbavili ho majetku, vysťahovali ho z bytu a zhabali mu zariadenie.
Krátko bol spolu s manželkou internovaný v zbernom tábore pre odsun Nemcov v Petržalke a istý čas bol stíhaný väzobne. Takmer po troch rokoch bolo trestné stíhanie ukončené. Napriek tomu to nemal ľahké, konfiškovali mu majetok a navyše mal problém získať stále zamestnanie.
Čítajte viac Kniha týždňa: Rozprávanie o živote Fredericka Douglassa je manifest neslobodných
Publikácia sa ďalej venuje jeho pôsobeniu v Krajskom archíve v Bratislave a v Krajskom múzeu v Trnave a tiež rozsiahlej pozostalosti, ktorú po sebe zanechal.
Pozoruhodný je text Zsófie Kiss-Szemán, ktorý približuje kontext vzniku karikatúry Dr. Faust von Ephesos Gisely Weyde. Napriek svojej mimoriadnej vzdelanosti a pracovitosti musela Weyde v múzeu vykonávať pomocné práce za nedostatočné finančné ohodnotenie – na jej príbehu jasne vidíme, aká mizogýnia v tej dobe panovala.
Na karikatúre, ktorú vytvorila, je Faust ukázaný ako Artemis z Efezu, ktorá pomáhala svojej matke pri narodení Apolóna.
"Ovídia Fausta nazvala dojkou bratislavských umelcov, ktorých zobrazila, ako sa snažia dostať ku zdroju: najagilnejší Frech už lezie po sokli, Wintersteiner zatiaľ všetko len pozoruje, ale už z dostatočnej blízkosti, trocha ďalej stoja Jánoska s Lerchnerom, zatiaľ čo Schubert s Murmannom sa už pridŕžajú sokla, pripravení na výstup.
Asi najhoršie dopadol L. Mack, stvárnený ako neschopný fňukajúci chlapček sediaci na zemi v dupačkách – podľa dobovej detskej módy s gombíkmi na chrbte," opisuje Kiss-Széman.
Foto: GMB
Z knihy Ovídius Faust. Legenda alebo mýtus? si čitateľ dokáže vyskladať relatívne ucelený portrét jednej z najvýznamnejších bratislavských osobností – hoci s niekoľkými prázdnymi miestami. Ide síce o odbornú publikáciu, no poľahky zaujme aj laikov, ktorí sa o danú tému zaujímajú.
V istých miestach je trochu prehustená faktmi (napríklad pri opise Faustovej archívnej činnosti, kde sa spomína aj to, že kúpil kávu), ale vo všeobecnosti ide naozaj o obohacujúcu zbierku textov, ktoré sú doplnené množstvom obrazového materiálu.
Kniha nevynáša jednoznačné hodnotenie Fausta, no ponúka nové informácie a rozširuje kontext, čím vytvára oveľa autentickejší obraz. Už to nie je len akási bájna postava, ale človek z mäsa a kostí, ktorý občas koná v rozpore s morálkou. Jeho odkaz tým však utrpel minimálne.
