Anasoft litera oslavuje 20 rokov a za ten čas stala „pečiatkou kvality“. Prečo vlastne vznikla, s akým cieľom?
Iniciatívu v roku 2005 prevzali poetka Katarína Kucbelová a vydavateľ Marek Turňa. Katarína nastavila štatút ceny veľmi premyslene – aj vďaka tomu si Anasoft litera pomerne rýchlo získala renomé a dokázala ho udržať celé dve desaťročia. Nebolo to však okamžité. V tom čase som maturovala a chcela byť veterinárkou, no napokon som skončila na slovenčine – a neľutujem to. Literatúra si našla mňa a ja som sa našla v nej. O rok či dva neskôr sa už o Anasofte hovorilo s rešpektom a nadšením, ktoré som na univerzite nasala a nevyprchalo ani dodnes. Po revolúcii vznikla súťaž Poviedka vydavateľstva KK Bagala a Anasoft litera na ňu o pár rokov neskôr prirodzene nadviazala – ako znak kultúrne dospievajúcej krajiny. Každá moderná spoločnosť potrebuje literárnu cenu, ktorá nie je štátna ani politicky podmienená. Jej cieľ bol od začiatku jasný: zasvietiť na knihy s umeleckou hodnotou, aby sa o nich nielen vedelo, ale aby sa o nich aj hovorilo – aj mimo literárnej komunity, verejne a viditeľne. Partnerstvo so spoločnosťou ANASOFT vzniklo s ambíciou vybudovať niečo, čo má kultúrny zmysel a spoločenskú váhu.
Čítajte viac Kto na Slovensku píše tie najlepšie prózy? Poznáme päť finalistov ceny Anasoft litera
Darí sa temnto cieľ napĺňať aj v dnešnej dobe, ktorá kultúre veľmi nepraje?
Za dvadsať rokov sa doba výrazne zmenila – zrýchlila sa, zinstantnela. Múzickí, rodení čitatelia, pre ktorých je čítanie ako dýchanie, boli, sú i budú, no komunikácia o literatúre sa posunula späť: čoraz častejšie musíme obhajovať jej význam a nielen hľadať pre ňu priestor, ale pomaly aj oň žobrať. Kultúrne rubriky ustúpili lifestylu, mediálny priestor zaplnili sociálne siete. Navyše, často sa hovorí, že mladí majú problém s čítaním s porozumením alebo že viac čítajú v angličtine – a nie je to mýtus.
Učím na jednej z najprestížnejších stredných škôl a vidím to aj u mimoriadne talentovaných študentov a študentiek. Je to problém, ktorý presahuje nielen školu – súvisí s tým, ako sa k literatúre (a umeniu a kultúre) pristupuje. Vyučujem aj v medzinárodnom IB Diploma programe a v porovnaní s národným systémom je ten rozdiel zásadný. Až tam som pochopila, že práve spôsob, akým sa literatúra učí – ako sa o nej premýšľa a prečo a čo sa číta – môže byť cestou, ako to zmeniť. Ak by sa princípy IB vyučovania preniesli aspoň čiastočne aj do slovenských osnov, mohlo by to situáciu zlepšiť. Ale späť k otázke – aj keby bola kultúra v lepšej kondícii, čo momentálne, žiaľ, nie je a tak skoro ani nebude, napĺnanie cieľa by bolo náročné tak či tak.
Čítajte viac Poznáme desať najlepších slovenských kníh roka
Na tejto cene sa mi páči, že nikto nie je vopred vylúčený, ani nemusí zbierať odvahu, aby sa prihlásil, nominácie sú automatické, porota vyberá zo všetkých vydaných domácich diel v danom roku. Skutočne rukami porotcov prechádza všetko, čo na sa Slovensku vydá? Všetci čítajú všetko?
Áno, veľkosť slovenského trhu umožňuje, aby systém hodnotenia zostal férový a transparentný. Každý rok tak porota naozaj prejde všetky knihy, ktoré na Slovensku vyjdú. Stane sa, že nejakú knihu prehliadneme, ale spätne ju zaradíme. A práve v tom je jedinečnosť Anasoft litery.
Systém čítania je dobre premyslený: každý porotca dostane všetky knihy (v tlačenej alebo elektronickej podobe) a svoje hodnotenie zapisuje do spoločnej tabuľky. Ak má niektorý titul tri hodnotenia označené ako Fx (čo znamená, že kniha podľa porotcov nie je odporúčaná do desiatky), ostatní členovia ju už nemusia čítať. Ak má však kniha aspoň jedno hodnotenie xx(x) – teda odporúčanie na zaradenie do desiatky – musia si ju prečítať všetci. Stalo sa, že kniha mala aj Fx aj xxx, to si ju musia prečítať všetci aj dvakrát.
V praxi to znamená, že každá kniha, ktorá nie je jednoznačne slabá, prejde rukami minimálne troch porotcov a všetky potenciálne zaujímavé diela číta celá porota. Pomocné označenia – Fx, xx(x) či xxx – slúžia len ako orientačné vodítko, skutočné rozhodnutie sa vždy rodí až v diskusii, tá je rozhodujúca. <ot>Anasoft litera stavia vedľa seba autorov a autorky rôznych generácií a posudzuje ich diela bez ohľadu na žáner. Aj to je prejav demokracie – no nemajú v tom potom porotcovia tak trocha "guláš”? <An>Nie. Každý z poroty je profesionálny čitateľ a má svoju literárnu skúsenosť a čitateľský vkus. Často ich práve „žánrovky“ prekvapia – radi hovoria, že sa vďaka nim dostanú ku knihám, ktoré by si inak možno neprečítali. Najťažšie pre nich však podľa mňa je odosobniť sa od kontextu predchádzajúcej tvorby autora či autorky. Porota musí hodnotiť ročnú produkciu ako celok, akoby z nadhľadu – porovnávať knihy medzi sebou v rámci konkrétneho roka, a to im často ako organizátori musíme pripomínať.
Čítajte viac Stačí čítať šesť minút denne - a budú sa diať divy
O desiatich najlepších prozaických dielach roka rozhoduje vždy odborná porota. Podľa akých kritérií? Zostávajú rovnaké po celý čas, odkedy cena vznikla?
Literárna veda je svojrázna, no stále je to veda. Do hodnotenia síce vstupuje osobný vkus, ale základné kritériá sú jasné: kniha musí byť umelecky hodnoverná, vyvážená a jej jednotlivé vrstvy – poetika, noetika, kompozícia, jazyk – musia spolu fungovať a ladiť. Rozhodujú často detaily – ak jediný prvok nie je dotiahnutý, môže to ovplyvniť celkový dojem a následne aj hodnotenie. <ot>Stalo sa niekedy, že porota žiadneho laureáta nevybrala – alebo že vybrala viacerých? Je to možné? <An>Štatút to nedovoľuje, ale často by porotcovia a porotkyne radi udelili cenu dvom niekedy aj trom knihám v ročníku. Často zaznie otázka: „A nemôžeme dať dvoch? Sú rovnako dobré, ale každá inak!” Preto sa niekedy vo finále rozhoduje aj osem hodín. Tento ročník to boli napríklad štyri hodiny. Ale prípad, že by nevybrali žiadnu, si nepamätám.
Čítajte viac Na Slovensku vyjde nová próza každý tretí deň. S tými najlepšími sa zoznámite počas celého roka
Je to cena, aj keď literárna – a v cene sa vždy zíde konkurencia. Cítite aj istý konkurenčný boj? V literárnej sfére asi vyzerá inak než v športe?
V umení by sa nemalo súťažiť. Aj preto sa pri Anasoft litere snažím vyhýbať slovu súťaž – hovorím o cene. Rozdiel je zásadný: v súťaži rozhoduje napr. rýchlosť, presnosť, skrátka merateľný výkon. Umelecká cena však oceňuje niečo iné – vnútornú presvedčivosť, kvalitu jazyka, originalitu pohľadu, odvahu myslieť inak, a to všetko naraz ešte v nejakom kontexte.
Ak sú vo finále knihy, ktoré sa od seba líšia poetikou, typom písania a všetky sú výborné, rozhodovanie býva dlhé a intenzívne. Autori a autorky vždy napíšu knihu najlepšie, ako vedia, a prirodzene veria, že si cenu zaslúži práve ich dielo. Ľudská stránka – či si cenu doprajú, alebo sa urazia – to je už individuálne. Ale podstatné je, že Anasoft litera dokáže každoročne vytvoriť priestor, v ktorom sa o literatúre hovorí vážne, s rešpektom a v súvislostiach. A to je jej najväčší prínos.
Čítajte viac Domov v divadle je iný ako v knihe, ale všetko v ňom sedí
Za tých dvadsať rokov sa mnohí autori a autorky medzi finalistov ceny vracajú. Ktorí boli ocenení opakovane?
Dvakrát získali hlavnú cenu Pavel Vilikovský a Stanislav Rakús. Najčastejšie nominovaní sú Márius Kopcsay, Vanda Rozenbergová, Richard Pupala… Najúspešnejšou autorkou (nielen medzi ženskými ale aj mužskými autormi) je Veronika Šikulová – nominovaná bola päťkrát, z čoho má jednu hlavnú cenu a tri čitateľské.
Čítajte viac Verona Šikulová: Som rozmaznaný čitateľ
Anasoft litera je literárna cena a ocenení autori a autorky a ich diela sa vďaka nej dostanú do povedomia verejnosti – prejavuje sa to aj na predaji ocenených kníh?
Máme informácie, že po vyhlásení laureáta alebo laureátky sa ich knihy často dotláčajú. No v slovenskom kontexte to nie sú čísla, ktoré by ich uživili alebo zaplatili dovolenku.
Je to isto utópia, ale viete si predstaviť, že by sa rebríček ocenených diel prekrýval s rebríčkom predajnosti?
Do istej miery sa to deje – napríklad v Artfore býva víťazná kniha pár dní na prvom mieste. Predstava, že po vyhlásení Anasoftu ľudia bežia do kníhkupectiev, je krásna, ale realita je iná: väčšina čítajúcich už tú knihu pozná a má ju doma. Našou úlohou je vytvárať dlhodobý záujem – o knihách hovoríme už od jari, keď sa vyhlási desiatka, vďaka Fondu na podporu umenia sme ich predstavovali na festivale alebo autorov a autorky posielali po celom Slovensku. Naschvál som použila minulý čas… lebo nasledujúci rok podporu neočakávame. Za tie minulé roky však úprimne odborným komisiám ďakujeme. Po vyhlásení ceny siahnu po víťaznej knihe aj tí, ktorí ju dovtedy obchádzali, alebo ju ešte nestihli čítať.
Čítajte viac Nobelovka za literatúru je tak trocha aj slovenská. Malí vydavatelia majú nos na veľkých autorov
Finalistov a laureátov hlavnej ceny si všímajú aj v zahraničí. Pribúdajú vďaka Anasoft litere aj preklady našich autorov a autoriek?
Áno, v zahraničí funguje ako istý kompas pre prekladateľov a vydavateľov. Samozrejme, prekladajú sa aj iné skvelé knihy mimo Anasoftu, no zaradenie medzi finalistov určite zvyšuje šancu na preklad. Práve túto oblasť chceme v najbližšej stratégii rozvíjať cielenejšie.
Anasoft litera sa o svojich autorov a autorky stará takpovediac celoročne – organizujete im turné, kde sa na besedách a čítačkách stretávajú s čitateľmi, organizujete festival Litera fest. Dá sa urobiť ešte niečo viac, ďalšie aktivity, ktoré by propagovali čítanie? Aké máte plány?
Pracujeme na digitálnom nástroji – databáze s prvkami umelej inteligencie, ktorá bude odporúčať knihy z dvadsiatich ročníkov Anasoft litery podľa čitateľských preferencií. Databáza obsahuje viac než dvesto odborníkmi uznaných titulov a cieľom je prepojiť technologický svet s literárnou kvalitou ako aj odborným hodnotením. Pracovne projekt voláme anačit – názov sa ešte bude meniť.
Ako dlho pôsobíte v Anasoft litere a zmenilo sa niečo v cene za tú dobu?
S cenou spolupracujem od roku 2016, predtým som jej pomáhala s komunikáciou. K vedeniu som sa dostala pomerne náhodne, keď odchádzala predchádzajúca koordinátorka Jana Ondiková – iné mená, o ktorých sa uvažovalo, by boli v konflikte záujmov. Zaviedla som finálovú päťku, rozšírila štatút o knihy v jazyku národnostných menšín, obnovila som aj hmotnú podobu ceny a aktuálne stojím za projektom digitálneho nástroja na odporúčanie kníh.
Čítajte viac Tvrdohlavý vydavateľ, ktorý robí cirkus
Anasoft litera je prestížnou vecou aj pre vydavateľov. Tu sa môžu popasovať aj malí vydavatelia s veľkými, ktorí majú iné možnosti. Ktorí vydavatelia boli počas 20 rokov súťaže najúspešnejší?
Štatisticky vedie vydavateľstvo KK Bagala – má najviac nominácií aj víťazstiev. Nasledujú Slovart, Vlna, Marenčin, ASPEKT, Slovenský spisovateľ…
Za ten čas, čo ste „v zákulisí“ literárnej ceny, iste neodoláte a nahlas či potichu si vopred tipujete laureáta. Vychádza vám to?
Samozrejme, občas sa trafím, ale častejšie je „moja“ kniha druhá. Diskusie poroty sú však také inšpiratívne, že keď si človek vypočuje argumenty, zvyčajne pochopí, prečo zvíťazila práve tá kniha a „bolí“ to menej…
