Dôverné rozprávanie tlmočí spomienky na detstvo a mladosť vo Francúzsku, kde sa Chantal narodila (bolo to 17. augusta 1956 v Marseille), ako aj príbeh lásky s Bolkom Polívkom. Posledná časť je prevažne o súčasnosti, s dôrazom na nadačnú činnosť.
Text je zaujímavý nielen podrobnosťami o pôvode Chantal Poullain, ale aj opisom toho, ako sa aklimatizovala v socialistickom Československu a ako si vybudovala pozíciu v novej vlasti.
Však Chantal je vlastne emigrantka, ktorá sa usadila v cudzine a musela, hoci bola z „vyšších kruhov“, podstúpiť všetko, čo každý prisťahovalec. Musela sa zžiť s našou kultúrou, pochopiť, ako to u nás chodí, a získať si sympatie aj prácu.
Zaujímavo hovorí o tom, ako sa usilovala uplatniť sa a prekonať ťažkosti. Bola francúzska herečka a zrazu musela hrať v češtine.
Našťastie, ľudia si obľúbili jej zvláštny česko-francúzsky prejav, v ktorom komolila slová, ale keďže bola vtipná a šarmantná, vedela z toho urobiť prednosť a zábavu. Horšie bolo, keď sa manželstvo s Bolkom Polívkom skončilo.
Po rozvode sa Chantal nevrátila do Francúzska, ale statočne sa snažila postaviť na vlastné nohy bez opory manželstva so známym človekom.
To sa jej podarilo, však sa v pohode blíži k sedemdesiatke. Táto pasáž je mimoriadne zaujímavá a hoci Chantal už v minulosti vydala knihu o svojom osude, stojí za to upozorniť aj na toto nové, rozšírené vydanie.
Najmä sa čitateľ dozvie, ako pokračovala a čo robí teraz, hoci mňa zaujímala práve minulosť, jej francúzsky život. V knihe píše o svojej umeleckej rodine, o prvej láske a školách. Dočítame sa, že jej otec aj mama boli výtvarníci a mala dve sestry.
Pirát a silné ženy
V rodine boli samé zaujímavé osobnosti, najmä otec bol svojrázny. Chantal o ňom prezrádza, že Claude bol človek plný protikladov – jednak to bol autoritatívny muž, veľmi tvrdý, no na druhej strane nežný romantik. Bol vraj pirát, do ktorého sa nedalo nezamilovať, krásny blázon.
S mamou Chantal sa spoznali na umeleckej akadémii v Marseille. „Otec bol džentlmen v obleku, ale aj motorkár, mama jednoznačná maliarka a sochárka s noblesnou výchovou,“ píše Chantal.
Aj jej rodičia sa rozviedli, boli priveľmi silní jedinci pre manželstvo, ale nikdy sa celkom nerozišli. Vždy vedeli, čo sa s tým druhým deje, ako žije. K rozchodu prišlo aj preto, lebo otec vyžadoval, aby sa jeho žena vzdala maľovania, vyhodil jej dokonca štetec cez okno.
Chantal milovala oboch rodičov, intenzívne vnímala vône ich ateliérov, a tým aj ich rozdielnosť. U otca voňala koža, hlina, oheň, u mamy farby, parfum a cigarety.
Okrem otca však boli v rodine samé ženy. Mama, babičky, sestry. Chantal píše pekne napríklad o svojich babičkách. Jedna bola veľmi elegantná, druhá krehká a pripútaná na lôžko.
Babička Margaréta vraj milovala svojho manžela, lásku však prísne oddeľovala od sexu. Sex posvätne spájala iba s plodením detí.
Sex ako čokoláda
Na to Chantal reaguje úvahou o vzťahoch. Mrzí ju, že dnes sa, naopak, všetko okolo sexu znevažuje a stáva obyčajným. Vraj jej to pripadá, akoby si ho mladí brali ako kúsok čokolády. Neodsudzuje to, ale niekedy je jej ľúto za rituálmi, ktoré okolo sexu bývali.
Vďaka bigotnej katolíckej babičke chodila Chantal, ako aj jej sestry Beatrice a Patricia, do kláštornej školy, takže istý čas sa jej tiež spájala erotika s hriechom a vinou. No to prešlo, veď žila v umeleckom modernom prostredí, no najmä – spoznala príjemných mužov a stretla jedného mimoriadne neodolateľného a podmanivého.
Chantal sa práve chystala pobudnúť v New Yorku, keď stretla Bolka. Prvý raz ho uvidela v maskérni v televízii, vzápätí sa stretli v televíznej kaviarni. Zamilovala sa na prvý pohľad. Bola ochotná ísť s ním kamkoľvek, hoci mala inú prvú lásku a Bolek bol ženatý.
Silný cit a porozumenie ich spojilo, bolo však jasné, že ona musí ísť za ním, a nie naopak. Bolek mal už doma pozíciu, Chantal si len budovala svoju kariéru, mohla sa skôr prispôsobiť.
Hneď po tejto kapitole, v ktorej sa rodí vzťah, nasleduje kapitola o rozchode. Autorka zoširoka rozoberá dôvody, pre ktoré sa táto veľká láska skončila.
A zasa je to vlastne vyznanie, žiadna zatrpknutosť, no do textu sa dostávajú aj slová ako závisť, žiarlivosť, neprajnosť. To všetko nebolo však v nej, ale v ľuďoch naokolo. Autorka sa zmieni aj o tom, že si niektorí želali, aby sa ich silný vzťah skončil a aby sa slávny pár rozpadol.
Náhle sama
Tieto pasáže sú veľmi pôsobivé. Úvahy Chantal majú všeobecnejšiu platnosť, odkrývajú pocity človeka, ktorý žije v emigrácii, v cudzom prostredí a má všetko ťažšie. Chantal úprimne rozpráva o živote s Bolkom aj o sebe. Ako sa najprv venovala materstvu, ale potom chcela pracovať, no nemala dosť možností.
Bolek robil kariéru, bol stále zaneprázdnený, nemal čas, darilo sa mu a ona stagnovala. Zostala náhle sama. Od manžela ju tento spôsob života vzďaľoval. On patril do rušného divadelného sveta, ona bola mimo. A ešte aj tak mnohým zavadzala.
Čiastočne sa síce spoločensky uplatňovala, ale stále bola len Bolkovou ženou, síce tou atraktívnou, ale nie veľmi použiteľnou cudzinkou. Každého zaujímal len Bolek, každý by ho chcel len pre seba, pracovať s ním, baviť sa s ním, byť v žiare jeho slávy. Na Chantal ako keby až žiarlili, závideli jej. Vraj to cítila.
Hovorí sa, že ženy vedia zničiť mužské priateľstvá, rozbiť kapelu či súbor. Napríklad ako Yoko Ono, keď sa zmocnila Johna Lennona a kapela Beatles tým utrpela. Chantal bola celkom iná. Ona nič nerozbila, ale stala sa obeťou zákonitého procesu, keď veľmi slávny človek nepatrí už iba sebe či svojej rodine, ale robia si na neho nárok všetci.
Nerozumela ani Bolkovi
Okolie chce potom (možno podvedome) zlikvidovať osobný vzťah, lásku kvôli tomu, aby nikto nemal výhodné postavenie najbližšieho človeka, aby prístup k celebrite bol otvorený. Chantal v knihe priznáva, ako toto obdobie prežívala a vôbec, ako ťažko sa jej stálo na javisku života i divadla v Česku.
Vraj v populárnej inscenácii Šašek a královna, kde hrala s manželom, bolo pre ňu veľmi náročné reagovať na jeho repliky. Keď začal improvizovať, strácala niť. Češtinu natoľko neovládala, bolo teda namáhavé vtipne nadväzovať a vôbec pochopiť Bolkove slová.
Predstavenie však malo aj tak úspech a keď ho prestali hrať, Chantal sa obávala, že už žiadnu divadelnú úlohu nedostane. Toho sa bála aj po rozvode. No našli sa priaznivci, prišli ponuky a hrala potom dokonca aj v pražskom Národnom divadle.
Oslovil ju napríklad režisér Vladimír Morávek. Najprv hrala pestúnku v Rómeovi a Júlii, potom dokonca v Jiráskovej Lucerne, vo vrcholnej českej klasike, postavu Cudzia kňažná, čo jej absolútne sedelo a prízvuk bol prednosťou.
Milan Hein ju pozval zasa do divadla Ungelt, aby hrala v inscenácii Hra o manželstve v réžii Ladislava Smočka. Opäť to bol veľký úspech, a tak sa postupne Chantal predsa podarilo stať sa v cudzine domácou herečkou, a to uznávanou a obľúbenou.
S českým Národným divadlom vraj ale prerušila spoluprácu, lebo sa hralo po dlhších pauzách a vychádzala z cviku. Inak sa ale osvedčila. Ako z knihy vyplýva, mala a má čo robiť, ponuky sú aj mimopražské a veľa energie venuje svojej nadácii. Patrí stále nielen do polívkovskej rodiny, ktorej pridáva šarm, ale obohacuje celú českú kultúru.
Niečo dala aj kultúre slovenskej, veď predstavenie Šašek a královna sa v Štúdiu S hralo s veľkou slávou. Oplatí sa teda siahnuť po knihe Život na kolotoči, je to reflexia uplynulých rokov cez osobný príbeh ľudí, ktorých máme radi.