Foto: IKAR
Príbeh sa začína nástupom Natálie Rákociovej do Nadácie troch ruží. Odmalička chcela pomáhať ľuďom bez domova, tým, ktorí nemali toľko šťastia a hoci nemá veľa skúseností, na pohovore jej to vyjde. Čoskoro stretáva nových priateľov v neziskovke a snaží sa byť užitočnou pre spoločnosť. No akoby už vtedy tušila prítomnosť čohosi temného, čo sa usídlilo v bratislavských uliciach.
A naozaj, zakrátko sa pozrie do očí skutočnej esencii života na okraji spoločnosti.
Všetci bezdomovci okolo nej začali opakovať jedno slovo: Neexistujem. Vykrikovali Nevidia ma, nevidia. Alebo Som iba duch, neexistujem. Prečo zrazu bezdomovci po celom meste vypúšťajú z úst rovnaké bludy? Navyše začnú miznúť, strácajú sa a najhoršie je, že ich nikto ani nehľadá. Natália tuší, že sa pred temnotou neschová ani ona. Hoci skúsenosť s bezdomovcami ju naučila, že človek si dokáže privyknúť takmer na hocičo.
Napätie v príbehu sa stupňuje, realita sa mieša so snom, objavuje sa Žena s polovicou tváre, ktorú bezdomovci spomínajú. Natália odhalí pravdu nielen o starej priateľke, ale aj o sebe samej. Fragmenty vlastnej minulosti jej pripomenú, že to najväčšie zlo si nesieme stále so sebou.
Pozrite si video s autorom:
Smútok, nešťastie, úmrtia, opustenie, zrada, krivdy, to všetko vie silno poznačiť našu dušu, zanechá na nej jazvy a oslabí ju, až jedného dňa jednoducho stratí vôľu zotrvať. Akoby sa pokazila a prestane fungovať. Potom z nás zostane iba časť. Muž bez ruky, dieťa bez torza, žena len s polovicou tváre. Autor využíva civilný, no precítený jazyk. V opisoch nie je zbytočne sentimentálny, naopak, surová úprimnosť textu umocňuje autenticitu. Kozák dokáže spájať tvrdosť so súcitom. Z jednotlivých viet cítiť, že pozná ľudskú krehkosť aj nepredvídateľnosť bolesti.
Aj tento Kozákov príbeh má svoju psychologickú hĺbku, autentickosť postáv a pútavý štýl. Možno začnete uvažovať o tom, ako krehká je hranica medzi životom pred a po tragédii. Žena s polovicou tváre je román o bolesti, ktorá nás mení, ale aj o odvahe, ktorá pretrváva. O tom, že hoci môžeme prísť o polovicu tváre, stále môžeme mať celé srdce.
Radoslav Kozák je rodákom z Púchova a žije v Bratislave. Debutoval poviedkovou zbierkou Trinásť balád pre Lucifera a zostavil antológiu Kronika smrti. Vo voľnom čase sa venuje tvorbe podcastov zameraných na žáner hororu. Obdivuje H. P. Lovecrafta, Stephena Kinga či A. E. Poea.
Knihu Žena s polovicou tváre vydal IKAR zistiť viac
