Foto: Juraj Starovecký
Ťažký rok a vždy iné šaty
Tajomný názov 56, či? odkazuje k obdobiu jedného roka, počas ktorého si autorka predsavzala každý jeden týždeň napísať jedno krátke dielko, ktoré by vystihlo, ako sa v tej-ktorej fáze smútku cíti a čo prežíva. Pretože je to kniha o smútku, ale vďaka autorkinmu nadhľadu je dokonca aj vtipná.
Nejde teda o vek (autorka je, pochopiteľne, o poznanie mladšia!) a nedajte sa pomýliť ani matematikou, keď názov s počtom týždňov v roku nesedí. Alexandra Salmela v nej ponúka niečo navyše, než len „bežné zápisky“ (týž)denníkového charakteru.
Čítajte viac Kto napísal najlepšiu slovenskú prózu roka?
Zápisky sú krátke, epické aj reflexívne, ale vždy maximálne otvorené. Inak by to ani nemalo žiadny význam, pretože na napísanie tejto knižky ju motivovala silná bolesť po rozchode s partnerom. Ak by ste však čakali nekonečné nariekanie, budete sklamaní. Emócií sa tu strieda celá škála, pretože túžba aj clivota vedia byť jemné aj vulgárne, keď sa sebaľútosť preklopí do hnevu. Autorka prišla na skvelý nápad, ako sa s ňou vyrovnať – literárne. Rozdelila svoju bolesť medzi 56 ženských postáv, ktorým s radosťou vyberala mená, často s odkazom na históriu či symboly popkultúry.
A tak sa s jej myšlienkami a pocitmi zástupne musí vyrovnať raz Ne/Istá žena, inokedy Penelope či Artemis aj Pandora, alebo Jane (všetkých piesní Jane) a Dolores a celý zástup ďalších žien. Oblieka si rôzne mená ako šaty, a pod nimi je vždy tá istá žena, ktorá netúži po ničom inom, než stretnúť sa sama so sebou. Na ulici v daždi aj na intelektuálnom večierku, s deťmi v pizzerii, na bicykli v lese a často sama doma, pri svojom počítači. Sama, lebo je opustená. („V Soni (pretože v tejto kapitolke je naša hrdinka Soňou) nie je žiadna chyba. Práve preto sa čuduje, prečo, do riti, je tam, kde je, za písacím stolom, ktorý prekypuje bezvýznamnými zbytočnosťami, vyhorená, neviditeľná, sama.“) Sama aj preto, lebo všade okolo zúri covid a lockdown (blízki nám chýbajú a les je zasa plný ľudí, čo tam nepatria). Nezaškodí pripomenúť si, čo sme vtedy všetci prežívali, veď stačí pár rokov a všetko je to preč, vzdialené a inakšie, pretože vlastná pamäť je „šarlatánka, nedôveryhodný archivár“.
Čítajte viac Aj kniha môže dostať Fx. Dnes večer však spoznáme najlepšiu slovenskú prózu roka
Napočítaj do desať
Kniha 56, či? je aj kniha o písaní – a nielen o písaní ako lieku na smútok. Alexandra Salmela nie je literárna začiatočníčka, pracuje so slovom a je to poznať, keď sa pohráva so zvukmi a významom – a to aj graficky. Hrdinku stretneme ako Prvoženu, ktorú jej „drahý“ opustil natoľko, že z jej mena postupne vypadávajú písmená. Niektoré časti sú celé napísané verzálkami, ako keď vykypí z hrnca – lebo inak to jednoducho nešlo. Autorka navyše žije (a myslí) viacjazyčne, čo je dobrým základom pre niektoré novotvary („môj najdearší drahý“ – z ktorého sa vzápätí stáva zradca a zbabelec, jednoducho po slovensky k… – všade v plnom znení slova, miestami s veľkými písmenami). Aj zo ženy bez mena sa stáva žena s desiatkami mien a my jej držíme palce, aby našla pre seba to pravé.
Čítajte viac Poznáme desať najlepších slovenských kníh roka
Žena skúša, čo na ňu zaberie: cvičiť jogu, písať si zoznamy, socializovať sa, ako sa len dá, sledovať kalendár, pracovať, myslieť a nemyslieť (naňho) a my s úsmevom sledujeme jej rastúcu sebairóniu. Krotí svoje vášne alebo ich voľne vypustí ako balónik budúcej konverzácie a nebodaj aj niečoho iného, je bystrá a nemožná, bojí sa smrti (lebo covid) a panikári pred starnutím (veľmi vtipná kapitola o tom, ako žena pred vlastným telom kapituluje a vzdáva sa aj svojho zásadného presvedčenia o ekologických prípravkoch a testovaní na zvieratách).
Čítajte viac Spisovateľka Alexandra Salmela striehne na mamuty a slovné hračky. Napísala knižku Fantazmagorický kamarát
A tie záväzky, do ktorých sa púšťa odvážne aspoň na papieri – aj pekne graficky, s odrážkami: Treba byť lepším človekom! Nesmieš rozplakať deti! Trpezlivosť (musíš napočítať do DESAŤ, kým začneš kričať)! Nepodliezaj latku! NEZHNI – nenechaj sa skaziť – DOZREJ! a ešte kôpor!!!
Žena má tisíc tvárí a keď sa raz všetky stretnú (v saune, keď sme práve vo Fínsku…), pýtajú sa jedna druhej: „Nie je to…divné, takýto verejný… mentálny striptíz? Možno tak trocha, asi určite… Vlastne úplne brutálne. Na druhej strane, ak človek behá stále holý, nemusí sa viac hanbiť vyzliecť sa. Celá pravda je odhalená.“
Čítajte viac Alexandra Salmela: Strom
Alexandra Salmela si vie pôvabne uťahovať sama zo seba, a to aj pri autoterapii. „Kukajte všetci, toto som ja, no nie som strašne úžasná špeciálna osoba so všetkými svojimi originálnymi myšlienkami a farbistým životom, a všimnite si, prosím, nespočetné nepriazne osudu, podrazy, smútky, utrpenie a tak ďalej… a hlavne, ako sa s tými katastrofami dokážem – uznávajte ma, haló! – vyrovnať, pretaviť ich na vnútornú silu a svetlo, ako si viem plnými dúškami užívať každú maličkosť a ako pútavo o tom rozprávam…“
Keď prejde povestný rok smútku, žena je náhodou na tom istom mieste v tom istom kabáte pred tým istým zrkadlom, čo ju rozosmeje. Jej kabát, čo sa jej vtedy zdal poškodený, nie je roztrhnutý ani omylom! „Keď si vyvetráte, nezabudnite si zatvoriť okno, aby vám spolu so zatuchnutým vzduchom a zatrpknutosťou neubziklo i šťastie.“
Čítajte viac Alexandra Salmela a jej svet hrdinov bez hrdinstiev
