Modernisti
Rodina Tvarožkovcov je široká, veď jej osudy sa odvíjajú od manželov s trinástimi deťmi! Rodičia všetkým dali najviac, čo mohli – vzdelanie.
Medzi ich deťmi sú legionári, ktorí bojovali za vznik Československa, architekt, ktorý okrem iného postavil v Bratislave Metropolku, bankár, ktorý v mladom štáte zakladal sporiteľne a podporoval umenie, minister aj politický väzeň. Ľudia vzdelaní, pracovití a presvedčení demokrati. Prehovárajú zo vzdialených desaťroči 20. storočia, aby nám dnes ukázali, o čo sa dá aj v ťažkej dobe oprieť.
V našich dejinách nie je veľa rodín, ktoré sú spojené so všetkými troma odbojmi za slobodu
„V našich dejinách nie je veľa rodín, ktoré sú spojené so všetkými troma odbojmi za slobodu – tým prvým, legionárskym za vytvorenie Československa, druhým odbojom proti nacizmu a nakoniec tretím – aktívnym demokratickým odbojom proti komunistickej totalite, ktorého existencia sa u nás štyri desaťročia popierala,“ podčiarkuje v doslove známa rozhlasová publicistka Soňa Gyarfášová.
Keď sa dnes zídu potomkovia na rodinnom stretnutí, rozprávajú zaujímavé príbehy. Zuzana Kepplová z ich spomienok, denníkov aj z rodinnej kroniky skladá mozaiku pamäti jednej rodiny, ale aj historickú pamäť národa vo víre 20. storočia. Rozprávanie nejde celkom chronologicky, jednotlivé postavy a udalosti sa v príbehu vynárajú aj opakovane a v iných súvislostiach, tak ako ich spomienky členov rodiny vynášajú na svetlo. Ten pridá to a ten zas vie o inom, no všetko dokopy dáva pekný rodinný portrét ľudí, ktorí dali krajine svoju pečať.
Legionári, odbojári, väzni
Otec s trinástimi deťmi sa musel vedieť obracať a podľa rodinnej histórie už on mal v sebe priekopníckeho ducha. V ére nastupujúcich automobilov sa vzdal svojho kováčskeho remesla, priviezol do Brezovej pod Bradlom prvý parný stroj a zriadil hostinec. V ďalšej generácii dvaja Tvarožkovci patrili k hŕstke Slovákov, ktorí vstúpili do Štefánikových légií, tretí kládol základy Československa, keď stál pri vzniku prvej Slovenskej národnej rady v Skalici.
V roku 1938 stáli Tvarožkovci pri zbierke na obranu republiky a odmietli štát z vôle Hitlera, do demokratického odboja sa rodina zapájala ešte pred vypuknutím povstania. Branislava v roku 1942 v šestnástich rokoch vyšetrovali, že zatieral hákové kríže a písal heslá proti deportáciám a manžel jednej z Tvarožkovych dcér za podporu odboja skončil v Ilave. To všetko aj osudy iných členov rodiny v priebehu desaťročí slovenskej histórie nájdeme v knihe Tvarožkovci.
S rodinou Tvarožkovcov sa okrem iného spája bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle
S rodinou Tvarožkovcov sa okrem iného spája bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Architekt Juraj Tvarožek navrhol Metropolku ako moderný bytový dom s kaviarňou aj kinom a tá sa stala miestom stretnutí slovenskej inteligencie a umelcov a výrazne prispel ku stavbe Štefánikovej mohyly. Jeho Mestská sporiteľňa na Kamennom námestí bola vlajkovou loďou celej siete sporiteľní v mladom štáte, ktoré zas zakladal jeho brat Tomáš Tvarožek a do tých krásnych budov kupoval obrazy slovenských umelcov.
V rodine sa osudy jej členov spájali a prelínali a dotýkali sa veľkých vecí, ku ktorým treba talent aj odvahu
Aj takto sa v rodine osudy jej členov spájali a prelínali a dotýkali sa veľkých vecí, ku ktorým treba talent aj odvahu. Takí boli vtedy „modernisti“, ako zdôrazňuje Zuzana Kepplová: chceli dejiny nielen pochopiť, ale aj tvoriť, vlastnými rukami formovať budúcnosť. A „vo svete rozvoľnených vzťahov, keď povstávali národy, …všetko nové bolo treba vymyslieť“.Tak architekt „ťahal čiary“, aby načrtol nový, útulný aj účelný svet. Veď ho mal „v osobnom pláne“ už ako legionár.
V ďalšej generácii sa ukázali Tvarožkovci, ktorí ako študenti v povstaní sprevádzali generálov Goliana a Viesta, aj neskorší politický väzeň. Slovenské národné povstanie, obvinenia zo špionáže, väznenie viacerých členov rodiny počas päťdesiatych rokov aj neskoršia normalizácia – všetky tieto dejinné udalosti poznačili aj osud rodiny Tvarožkovcov tak, že istý čas bolo nosiť toto meno nebezpečné.
Zhabaný majetok, vysťahovanie, väznenie, politické prenasledovanie, aj to rodina okúsila. A keď sa jej najstaršieho člena Branislava nedávno na oslave jeho storočnice pýtali, čo by si želal ku sviatku, navrhol im zbierku pre deti z Tanzánie, ktoré si na diaľku adoptoval.
Čo nám tá pohnutá história rodiny a krajiny môže povedať dnes, po toľkých rokoch? Odpoveďou je citát z tvarožkovskej rodinnej kroniky: „Učili a naučili sme sa jednému, že práca každého z nás je prácou pre všetkých“.