Foto: Inaque
Nový strach
Alice Zeniter vo svojom románe rozvíja pútavé príbehy troch generácií alžírskych vyhnancov, ktorí sa pokúšajú začleniť do francúzskej spoločnosti. Každý v inej dobe, každý v iných podmienkach, a predsa všetci trpia stratou, ktorá stále bolí.
Mladá Naima pracuje v umeleckej galérii a vyrástla s pocitom, že Alžírsko, kam siahajú jej rodinné korene, je minulosť plná bolesti a tajomstiev. Zároveň je pre ňu všade prítomné: v jedlách starej mamy Jemy aj v otcovej ostražitosti. Plná hrôzy sleduje v Paríži správy o útoku teroristov v Charlie Hebdo a v Bataclane príde o kolegu. Hoci sama nie je veriaca a krajinu svojho pôvodu nikdy nenavštívila, ako človek s alžírskym a teda moslimským pôvodom sa popri osobných vzťahoch musí konfrontovať s týmto násilím.
„Veľmi dobre vedia, že ak zabíjajú v mene islamu, vyvolajú nenávisť k islamu, ba čo viac, nenávisť ku všetkým s tmavou pleťou… Je to cieľ, aby sa život v Európe stal pre „opálených“ neúnosný a oni boli nútení pridať sa k nim.“ To, čo cíti Naima, je obrovská ľútosť aj nový strach. „Strach o starú mamu, že ju niekto napadne na ulici, lebo nosí šatku, strach, že strýko Mohamed sa v rokoch, keď ho nevidela, tajne cvičil v Sýrii alebo v Pakistane, strach, že zomrie, keď si bude dávať drink na terase, strach, že podiel 28 % Francúzov, ktorí po útokoch chápu odvetu voči moslimom, bude narastať. Strach, že vypukne občianska vojna „ich“ proti „nám“ a ona by nedokázala určiť, na ktorej strane stojí.“
Násilie, ktoré pred rokmi vyhnalo z domova jej starého otca, zažíva aj vnučka
Násilie, ktoré pred rokmi vyhnalo z domova jej starého otca Aliho, zažíva aj vnučka, len v inej podobe. Paradoxne, práve teraz ju pracovne vysielajú na cestu do Alžírska, ktorému sa súkromne dlho vyhýbala. Ako si dokáže poradiť s ťaživou minulosťou, ktorá prenasleduje aj ju? Čo by jej o ich krajine povedal starý otec, keby ešte mohol? A o čom mlčí jej otec?
Čítajte viac Kniha týždňa: Tvarožkovci - výnimočná rodina v kolese dejín
Nemôžem s tebou žiť
Starý otec Ali a jeho žena Jema sa narodili a vyrástli v Alžírsku. V kabylských horách si ctia život podľa tradícií, krajina a ľudia v nej utvárali ich život, určovali ich túžby a sny. Alžírsko dlho patrilo Francúzsku, a tak Ali v mladosti počas druhej svetovej vojny slúžil ako vojak v uniforme s trikolórou. Potom si spokojne žil v rodnej dedine so svojou rodinou medzi olivovníkmi ako vážený sused. Až kým sa v roku 1962 z Aliho stal harki – vyhnanec z vlastnej krajiny. V krvavých časoch bojov o samostatnosť Alžírska preťal s domovom všetky väzby, aby ochránil svojich blízkych.
Čítajte viac Kniha týždňa: Rez do živého zoči-voči krehkosti ľudského života. Spletité dobrodružstvo aj desivý ľúbostný príbeh
Jeho deti si ešte pamätajú strastiplnú cestu tábormi pre migrantov a vyrastajú na malomestskej periférii v panelákovom byte, kde sa tiesni ich početná rodina. Najstarší syn Hamid už pri úteku musel dospieť skôr, než by mal a vo Francúzsku musel podľa starej tradície na seba prevziať veľa rodinných povinností. Rodina v Alžírsku zanechala všetok majetok a vo Francúzsku otec tvrdo pracuje v továrni, aby ich uživil. Od svojho prvorodeného syna žiada, aby bol najlepší v triede, vkladá doňho veľké nádeje, no Hamid tomuto „novému“ otcovi v novej krajine nerozumie. „Zanechaj rasizmus v obývačkách Francúzov, nechoď mu oproti na ulici,“ radí mu otec, keď v synovi vrie mladícka rebélia. Podarí sa im prekonať priepasť, ktorú medzi nich vniesla emigrácia, iná kultúra, iný život v cudzej krajine, ktorý narušil tradície a zmenil aj usporiadanie rodinnej hierarchie?
Čítajte viac Kniha týždňa: Western ako život na úteku
„Moje korene sú tu, vo Francúzsku,“ vyhlasuje Hamid po rokoch, hoci vie, ako veľmi ho otcovo rozhodnutie poznačilo. „Premenil Stredozemné more na múr, ktorý po jeho odchode neprekročil žiadny z jeho potomkov.“ Hamid o minulosti nehovorí, dokonca ani pred svojou budúcou francúzskou manželkou – kým si ona nevynúti zblíženie vyhlásením: „Nemôžem s tebou žiť, ak žiješ úplne sám.“ Lenže ako prekonať tú prázdnotu, ktorá zíva v osude všetkých, čo stratili priveľa? Alžírsko je jeho nočnou morou, pri ktorej sa strháva zo snov. „Ničomu nerozumieš,“ vravieval mu otec ako odpoveď na jeho nástojčivé otázky. A hoci my Alžírsko poznáme málo, z tohto pútavého epického príbehu lepšie pochopíme Aliho starý svet, jeho vzdialený domov a dokonca aj to všadeprítomné nepochopenie.
Román spája veľké dejiny s históriou jednej rodiny, ktorá sa musí učiť umeniu strácať, aby sa jej členovia vo svojom novom živote vedeli nájsť
Človek môže v živote stratiť veľa, ba dokonca všetko, na čom jeho život stál. Takéto straty sú vždy bolestivé a dedia sa z pokolenia na pokolenie bez toho, že by o to niekto stál. Alice Zeniter v románe Umenie strácať podmanivo spája veľké dejiny s históriou jednej rodiny, ktorá sa musí učiť umeniu strácať, aby sa jej členovia vo svojom novom živote vedeli nájsť. Dedičstvo rodinnej traumy poznáme tiež, aj naši predkovia prežili vojnu, politické prevraty a násilie, čo zanecháva bolesť. Všetko je tu prítomné aj dnes, len možno v inej podobe.
