Pikový kráľ je v poradí jedenásty krimiromán bývalého elitného vyšetrovateľa Václava Neuera. Hoci jeho prvú knihu Krkavčí súd v malom počte v roku 2016 vydalo iné vydavateľstvo, neskôr zobralo všetky neuerovky pod svoje krídla vydavateľstvo IKAR a osem z nich je dokonca sfilmovaných v rámci seriálu NEUER.
Neuera a jeho knihy som objavila ako vášnivá čitateľka dánoviek až v lete tohto roka. Jednu z nich mi totiž darovala kolegyňa a doslova som ju „zhltla“. Nemôžem to isté povedať o televíznom seriáli. Dala som mu šancu trikrát, ale pre nezrozumiteľné mrmlanie hercov a scenár, z ktorého som obyčajne nevedela pochopiť podstatu ani priebeh vyšetrovania prípadu, som ho prestala pozerať.
Knižné verzie príbehov sú však skvelé. Vôbec nie je nevyhnutné čítať ich v poradí, v akom ich autor napísal. Keďže Neuer ako bývalý elitný kriminalista tiež pracoval na tom istom oddelení U dvoch levov v Bratislave a dej jeho kníh sa tiež odohráva v hlavnom meste, automaticky sa podsúva porovnávanie s Dominikom Dánom. Vzhľadom na produkciu dánoviek, ktoré ich autor chrlí dvakrát ročne, preto si logicky nemôžu s každou knihou udržať potrebnú úroveň, Neuer zatiaľ ani v jednej knihe vysoko nastavenú latku nepodliezol. Od augusta som ich stihla prečítať šesť vrátane najnovšieho Pikového kráľa.
Foto: Bianka Stuppacherová
Na rozdiel od Dominika Dána (toho vydáva Slovart), kde autor svoje skutočné meno tají, Neuerova identita je známa – je ním Václav Kincl narodený v roku 1970. Vo svojej tvorbe čerpá zo skutočných prípadov svojej takmer 20-ročnej kariéry pri objasňovaní závažných násilných trestných činov vrátane vrážd. „Na oddelení vrážd v Bratislave som pracoval dlhé roky a ako námet využívam prípady, na ktorých som sa spolupodieľal,“ povedal v rozhovore. S Dominikom Dánom sa poznajú. Na rozdiel od neho hlavné mesto, v ktorom sa zvyčajne odohrávajú jeho krimipríbehy, nazýva otvorene Bratislavou (iba vo svojej prvej knihe Krkavčí súd ju pôvodne nazval Metropolom). Dej jeho príbehov nás často zavedie do Rače, ku ktorej musí mať autor emocionálny vzťah, dokonca vo viacerých dieloch spomína konkrétne tamojšiu známu a dlhú Alstrovu ulicu. Samozrejme, pri písaní kriminálnej beletrie je veľkou výhodou reálne prostredie, ktoré je autorovi známe. Realistické lokality robia z krimipríbehu vierohodnejší krimitriler.
Foto: IKAR
Podobne ako Dán, aj Neuer upozorňuje v úvode svojich kníh na to, že príbeh je vymyslený, osoby v ňom a niektoré podniky by sme v Bratislave tiež hľadali zbytočne. Napriek tomu zjavne vychádza vo svojich knihách zo svojich spomienok a reálnych prípadov, ktoré úmyselne modifikuje, ale niektoré aj otvorene spomenie (napr. masovú vraždu občanov vietnamskej národnosti ešte pred rokom 1989, vyšetrovanie Rigových vrážd a podobne). Z môjho osobného pohľadu je Neuer racionálnejší a vzťahy medzi detektívmi sú viac uveriteľné (to Dánovo vtipné „špičkovanie“ medzi detektívmi sa dobre číta, ale reálne pracovné vzťahy podľa všetkého také nebudú).
Hlavným hrdinom neueroviek je operatívec, inšpektor Peter Ledecký (v seriáli Marián Miezga), ktorého partnerom je o desať rokov mladší František Machrák (v seriáli Marko Igonda). Doplňujúcimi postavami vo vyšetrovacom tíme sú v najnovšej knihe Pikový kráľ predovšetkým mladí kriminalisti, inšpektor Jakub Koreis a Alexandra Šotníková, vedúci oddelenia vrážd Peteraj, súdny lekár Kovačovský alebo večne namosúrený šéf kriminalistických technikov Weidemann a ďalší.
Foto: TV JOJ/Stana Topoľská
V najnovšej knihe Pikový kráľ, kde nález tela a následné vyšetrovanie súvisia aj s vietnamskou komunitou žijúcou v Bratislave, sa čitateľ dozvie nielen zaujímavé veci zo života z ich súdržnej, uzavretej „bubliny“, ale aj informácie o československej droge metamfetamín syntentizovanej z efedrínu. Tá sa ešte do konca 50. rokoch používala ako liek a neskôr ju v Prahe zostavením receptu „oživil“ nedoštudovaný farmaceut, čím „vypustil džina z fľaše“. Ide o celosvetovo najpoužívanejšiu drogu hneď po marihuane, ktorá však v krátkom čase urobí z užívateľa úplnú trosku. Ako v knihe vysvetlí Andrea Volfová z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v bratislavskej Rači (táto inštitúcia sa aj reálne nachádza na Sklabinskej ulici): „V rámci dlhodobého výskumu negatívnych účinkov metamfetamínu na ľudský organizmus sa zo skupiny dvesto respondentov, užívateľov pervitínu, dožilo veku viac ako päťdesiat rokov iba šesť.“ Informácia o tomto lekárskom výskume tiež zjavne nebude vymyslená. Neuerova kniha takto poslúži aj v boji proti romantizácii drog v rámci prevencie závislostí.
Foto: IKAR
Nie každý policajt vie písať a môže písať. Václav Neuer už roky zjavne dokazuje, že majstrovstvo slova ovláda. Dokáže postaviť príbeh plný napätia a zápletiek a nakoniec ich elegantne rozlúsknuť. Pikový kráľ z edície Pôvodný slovenský zločin sa dobre číta. Jediné, čo by som jej vyčítala, je zopár jazykových chýb. Tá posledná na vás vyskočí na rozlúčku na predposlednej strane 301: „Vysoký, štíhli blondiak…“ Trochu kazia dojem z inak skvelého textu – najmä čitateľom, ktorým ešte stále záleží na jazykovej úrovni. Dobré knihy sú už jedným z mála zdrojov, kde ju ešte môžeme hľadať.
Kto je autor Václav Neuer?
Plukovník Václav Kincl (nar. 1970) pracoval v Policajnom zbore. Zaoberal sa predovšetkým závažnou násilnou trestnou činnosťou na úseku vrážd na Krajskom riaditeľstve Bratislava, neskôr závažnou organizovanou trestnou činnosťou na Prezídiu Policajného zboru. Búrlivé 90. roky prežil na oddelení vrážd a podieľal sa na dokumentovaní a objasnení mnohých skutkov. V polícii skončil v roku 2011, keď ho po výmene vládnej garnitúry mal odvolať z funkcie vtedajší policajný šéf Jaroslav Spišiak. Je autorom už 11 detektívok a publikuje pod pseudonymom Václav Neuer vo vydavateľstve IKAR.
