„Nestihol som dopovedať. Medveď sa šprintom, akým by poľahky zdolal aj Usaina Bolta, rozbehol priamo ku mne. Okamžite som zdvihol ruky, aby som vyzeral čo najväčší a začal som kričať najviac, ako som vedel. Mierne som ustupoval, vedel som však, že veľmi nemám kam cúvať, za mnou bol žľab, pasca. Všetko sa to odohralo za pár sekúnd, vzápätí sa lesom ozval praskot, keď medveď v plnej rýchlosti napálil do zvaleného stromu zaseknutého medzi ďalšími dvomi. Spomalilo ho to, potom zastal. Delilo nás asi päť metrov, medzi nami stál ako prikovaný Hector, stále odušu štekal. (…) V tej chvíli som si všimol, že medveď má krvavú papuľu. Nepochybne to bola krv. Bolo to zlé, veľmi zlé. Stále som kričal, Hector štekal, neustúpil ani o krok.“
Foto: Lindeni
Toto je úryvok z kapitoly „Najhorších dvadsať minút“, ktorá je v štyristostranovej knihe predposledná. Vyšla vo vydavateľstve Albatros Media Slovakia pod značkou Lindeni. Horský záchranár Jakub Filipko, ktorý sa narodil na Liptove, skončil Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave a po nástupe do Horskej záchrannej služby absolvoval ešte Strednú zdravotnú školu v Žiline v odbore zdravotnícky záchranár, skĺbil ako vrcholový športovec a nadšený folklorista pohyb v horách aj pomoc druhým. V priebehu doterajšej dvanásťročnej kariéry profesionálneho horského záchranára pomohol zachrániť niekoľko desiatok ľudských životov, napríklad aj po ničivom zemetrasení v Turecku. Je držiteľom viacerých vyznamenaní.
Foto: Miroslav Hajdú
Život s Hectorom opisuje autor od prvej chvíle, keď ho ako šteniatko s fliačikom na hrudi uvidel na obrazovke mobilu. Keď sa rozhodol, že sa stane psovodom. Už predtým si odrobil stovky hodín ako figurant zahrabaný v snehu, ležiaci v mokrej tráve či sediaci na konári stromu čakajúc, kým ho psy počas cvičenia nevypátrajú. Často bez pohybu, vyčerpaný, uzimený. A odrazu sa u nich doma ocitlo šteniatko… Nesmelo sa s ním zaobchádzať ako s obyčajným psom. Nesmel nosiť papeky, šišky, aportovať. Bola mu predurčená kariéra záchranárskeho psa, ktorý sa musí vedieť stopercentne sústrediť. V čase, keď Hector rástol, Filipkovci čakali potomka a manželka Majka si s „chlpatým parťákom“ užila svoje – obral ich o voľný čas i spánok, rodinné výlety sa zmenili na prechádzky so psom a čert ju celé dni prenasledoval vo dvore i v záhrade.
Foto: Miroslav Hajdú
Raz, keď mala čižmy s tigrovaným vzorom, zahryzol sa jej do čižmy a nechcel ju pustiť. Musela prejsť celú cestu, nejakých 15 minút, so psom ako trestaneckou guľou na nohe, objímajúc si veľké brucho. Na začiatku to bola malá vojna plná štekotu a sĺz s malým psím diablikom.
Sú záchranárske psy. Sú dobré záchranárske psy. A potom je pár výnimočných ako Hector. Vychádzajúc z dlhoročných zápiskov autori záchranár Jakub Filipko a spisovateľ Peter Derňár s výnimočným citom pre detail pretkávajú dramatické príbehy z pátraní a záchranárskych akcií historkami z Hectorovho výcviku, ale aj obyčajné chvíle medzi človekom a psom. Kniha je písaná z pohľadu horského záchranára, hlavnú úlohu však zohráva verný štvornohý partner, ktorý bol v najťažších chvíľach oveľa viac než len zvieracím pomocníkom.
Foto: Lindeni
„Netušil som, ako tvrdo musí záchranársky pes trénovať aj po tom, čo už je vytrénovaný. Že sa udržiava vo forme ako vrcholový športovec, 365 dní v roku a stále musí dokazovať, že na to má,“ podotkol Peter Derňár. Dojímavých spomienok na Hectora je v knihe veľa, pre Jakuba zostalo jeho nečakané úmrtie bolestivou spomienkou. „Bola to zvláštna túra a bolela presne tak, ako som očakával,“ píše Jakub Filipko v poslednej kapitole, keď išiel svojho verného psieho spoločníka pochovať „Samozrejme, s Hectorom sa stále rozprávam. Vie všetko, čo sa v mojom živote deje. Aj to, že sme o ňom napísali túto knihu. Ako ma miestami všetko to spomínanie bolí, ako ma aj po rokoch spoľahlivo rozosmejú niektoré zabudnuté príhody z prvých mesiacov, ktoré sme spolu prežili, a opätovne prežívam hrdosť na to, čo všetko sme spolu dokázali.“
Foto: Lindeni
Nie je to kniha len pre psičkárov, ocenia ju aj milovníci prírody, ktorí pri jej čítaní doslova prebrázdia naše hory, a tiež všetci tí, čo majú radi autentické, podmanivé príbehy napísané skvelým jazykom.
