Muškátové ušká a Vlonenie
Vladikove verše ma vždy zaujmú odzbrojujúcou jednoduchosťou a priamočiarosťou. Zmestia sa niekedy do dvoch viet a je v tom to najdôležitejšie: „Dnes lesk tvojich očí, vlasov, pier lákal. Bola si pripravená na počatie.“ A pokojne napíše: „Mihalnicový vánok oprený o tvoje ňadro chce spievať o tvojich muškátových uškách pre mňa.“
Foto: Katarína Sedláková
Kde dnes také niečo počujete? Muškátové ušká! Musia byť veľmi krásne. Alebo stručný popis situácie: „Nahá v nahote svojho nahého lona.“ Verše sú to prosté, ale nedá sa im uprieť originalita a najmä zdravá vášeň. Stačí mu obyčajné milovanie, nevymýšľa triky, skôr slová. Napríklad pekné slovo vlonenie. Právnik, ktorým je Martin Vladik „v civile“, by asi použil neutrálny termín vniknutie do vagíny, ale básnik Vladik to povie celkom inak. Dokáže vkusne, ale živočíšne dravo písať o chuti do života, o chuti na milovanie, na párenie, plodenie.
Foto: Katarína Sedláková
V knihe Zahalený erotikon sú niektoré staršie básne, ale aj celkom nové texty. Knihu opäť vytvoril v tandeme s výtvarníkom Petrom Pollágom a je tentoraz aj po vizuálnej stránke mimoriadne pôsobivá a hravá. Na obálke je figový list, pripomínajúci ten, čo nosili Adam a Eva v raji a ešte aj ten je perforovaný. Viac odhaľuje nahotu, presnejšie – podnecuje fantáziu. Trubadúr Martin Vladik totiž, samozrejme, píše aj o nahote a dostáva čitateľa do pokušenia.
Čítajte viac Peter Pollág ilustroval Bibliu, Tisíc a jednu noc aj Erotikon. Zatkli ho na Tenerife aj v Harare
Foto: Katarína Sedláková
Básnik vyzlieka ženu očami, až sa natíska otázka, či je to v dnešných časoch dosť korektné, či sa to – podľa najnovších noriem – smie? Vladik je však vo veršoch veľmi slobodný a uvoľnený. Keby niečo, ako právnik sa obháji. Ale kto to odhalí? Vyzliekanie očami je proces absolútne utajený a každý si ho môže dovoliť. Básnik dupľom a on sa môže aj priznať: „Sedíš tu predo mnou odetá Venuša. Zobliekam ťa očami, tvoje vnady hneď zasvietia belobou.“ Nie každý je dokonalý, keď sa vyzlečie, ale pri veršoch sa tak každý môže cítiť.
Foto: Katarína Sedláková
Pollág pridáva ďalšiu hodnotu
Hravú poéziu Martina Vladika odborne i priateľsky zhodnotil v úvode knihy – v stati Láska naša každodenná – Dalimír Hajko. Doslov napísal zasa jazykovedec František Ruščák, ktorý konštatuje, že Martin Vladik je básnik okamihov a jemných sentencií, že dokáže slová meniť na estetiku a erotiku neponúka bez ladu a skladu. Áno, básnik má všetko premyslené, zhutňuje tak, aby veršom nič nechýbalo. Ďalšiu hodnotu im pridáva výtvarný sprievod Petra Pollága.
Foto: Katarína Sedláková
Je svojbytný, na prvý pohľad celkom iný ako Vladikova poetika, keď sa však čitateľ do knihy zahĺbi a poprezerá si ilustrácie, zistí, že celok je harmonický a v obrazoch sa dá čítať (hľadať) ako v texte. Ide vlastne o rozmerné diela, ktoré v knihe veršov získali zvláštnu intimitu. K čitateľovi sa obracajú veľmi dôverne, čo asi nie je ich pôvodným poslaním. Vznikali totiž ako smalty – emaily (sklovitá tavenina na kovovej platni). Je to trocha komplikované odborné pomenovanie, ale ide jednoducho o veľké emailové dosky, čo si asi vieme lepšie predstaviť. Tie vznikajú vypálením v taviacej peci pri teplotách 800 stupňov Celzia, ako približuje v knihe výtvarník Pollág.
Súbor smaltov vypálili v Dielni umeleckého smaltu vo Frýdku – Místku a aj na papieri je veľmi pôsobivý. Výtvarný sprievod zbierky približuje detaily smaltov v procese tvorby a aj celky diel po poslednom vypálení. Nahota na týchto dielach je, povedzme že intelektuálna, ale nie je o nič menej pôsobivá a vzrušujúca, než nahota, povedzme, krv a mlieko, vo Vladikových veršoch.
Foto: Katarína Sedláková
Vyvoláva nielen erotické myšlienky, ale akýsi súcit s človekom, ktorý nech robí, čo robí, nech sa obrní vedou, objatím, pestrým životom, zostáva zraniteľný. Tak obaja autori spoločne vytvorili obraz človeka, ktorý obnažený prežíva eufórie radosti aj muky pochybností. Ľudia síce väčšinou skrývajú svoju nahotu, ale nemôžu sa jej zbaviť. Aj o tom je pôvabná knižka Zahalený erotikon.
