Príznaky úpadku
Čo má diaľnica spoločné s koncom ekonomického zázraku? Podľa Münchaua je postupná degradácia infraštruktúry zásadným znakom toho, že s ekonomikou krajiny nie je niečo v poriadku – a to dlhodobo. Münchau tvrdí, že nemecká ekonomika je v úpadku. A nejde len o problémy s mostami a diaľnicami, ale aj ďalšími ťažiskovými infraštruktúrnymi projektmi, napríklad s rozširovaním 5G siete.
Najvážnejší úpadok vidí v politike. „Dvanásť rokov vládli CDU Angely Merkelovej, jej bavorská sesterská strana CSU a sociálni demokrati spoločne v takzvanej veľkej koalícii, čím krajina zostala bez účinnej opozície. Keď začne upadať ekonomika, ľudia sú nespokojní a nahnevaní. Ak neexistuje opozícia, volia extrémistické strany.“ To je ďalší zo záverov autora a ťažko s ním polemizovať.
Münchau pri analýze nemeckého hospodárskeho zázraku a jeho konca veľmi dobre vie, o čom píše a má navyše schopnosť jasne a zreteľne usúvzťažňovať rôzne závery a konštatovania tak, aby aj laik mal možnosť jeho uvažovanie sledovať krok po kroku a stotožniť sa s ním, alebo s ním prípadne polemizovať. Svoj čistý štýl si vypracoval dlhoročnou praxou v pozícii novinára a komentátora, špecializovaného na európsku politiku a EÚ, ktorý písal pre médiá ako The Times alebo Financial Times. V roku 2006 spoluzaložil analytickú spoločnosť Eurointelligence, zameranú na detailné komentáre a analýzy eurozóny pre investorov, akademikov a politikov. Navyše, schopnosť jasnej argumentácie mu dalo aj štúdium matematiky na univerzite v Hagene, pričom na iných vysokých školách vyštudoval aj podnikové hospodárstvo a medzinárodnú žurnalistiku.
Utopení v komforte
Münchau píše priamo, často ironicky a s dávkou suchého humoru. Jeho text je zrozumiteľný aj pre čitateľov bez ekonomického vzdelania, ale nie za cenu toho, že by ponúkané vysvetlenia boli povrchné a závery banálne. Základná téza jeho knihy je jednoduchá, no nepríjemná – nemecký model bol roky preceňovaný a jeho slabiny sa kopili celé dekády. Nemecko podľa Münchaua uviazlo v pohodlnej kombinácii priemyselnej výroby, exportnej závislosti a politického konsenzu, ktorý síce tlmil konflikty, no zároveň bránil skutočnej reforme. Svet sa menil – prišli postupne digitalizácia, nástup Číny, transformácia energetiky, umelá inteligencia, no Berlín sa stále spoliehal na to, že starý stroj bude bežať ďalej, ak sa v ňom nebude nikto príliš „rýpať“.
Čitateľ dostáva obraz elity, ktorá si zvykla na pohodlné spolunažívanie a nechce priznať vnútorné problémy ani v čase, keď sú absolútne očividné, čo opäť nahráva radikálnym hlasom
Münchau tento model označuje za novodobý merkantilizmus. V centre stojí export špičkových priemyselných produktov – áut, strojov, chemikálií – podporovaný hustou sieťou vzťahov medzi priemyslom, politikou, bankami a odbormi. Štátne banky a sporiteľne roky podporovali veľké výrobné podniky, aby sa zachovali pracovné miesta a produkcia, zatiaľ čo odbory spolu s tradičnými stranami spoluvytvárali stabilný, ale čoraz strnulejší kompromis. Výsledkom je posadnutosť exportnými prebytkami a averzia voči všetkému, čo narúša zaužívaný poriadok, napríklad k väčším verejným investíciám, odvážnejšej migračnej politike či zásadnejšej digitalizácii štátu. Čitateľ tak dostáva obraz elity, ktorá si zvykla na pohodlné spolunažívanie a nechce priznať vnútorné problémy ani v čase, keď sú absolútne očividné, čo opäť nahráva radikálnym hlasom z oboch koncov politického spektra.
Nedostatok geopolitického myslenia je veľmi častou črtou nemeckých politických elít, pretože všetky predstavy o politickom riziku posúvajú mimo seba. Vývoz je plne poistený prostredníctvom systému vývozných úverov Hermes, ktorý prevádzkuje vláda, a o zvyšok sa postará NATO. Prečo si s tým lámať hlavu? Pokiaľ vláda naďalej pomáha dláždiť cestu k lukratívnym kontraktom, je všetko v poriadku
Autor sa podrobnejšie venuje fungovaniu finančného systému, priemyselnej stratégii, energetike, vzťahom s Čínou a Ruskom, fiškálnej politike aj trhu práce. Ukazuje, ako sa Nemecko dobrovoľne uväznilo medzi lacným ruským plynom a rastúcou závislosťou od čínskeho dopytu. „Pakt“ s Moskvou, teda lacná energia výmenou za stroje a technológie, pôsobil roky ako pragmatická dohoda, no po ruskej agresii na Ukrajinu sa mení na príklad strategickej krátkozrakosti. Podobne jednostranná je aj stávka na Čínu ako na bezodný trh pre nemecké prémiové autá, pri súčasnom podcenení vlastnej elektrickej a softvérovej revolúcie.
Kaput nie je len kronikou nemeckých omylov, ale aj mementom pre krajiny, ktoré stavajú prosperitu na jednom type priemyslu a jednom osvedčenom recepte
Pre slovenského čitateľa je dôležité, že Kaput nie je len kronikou nemeckých omylov, ale aj mementom pre krajiny, ktoré stavajú prosperitu na jednom type priemyslu a jednom osvedčenom recepte. V čase, keď stredná Európa – a najmä Slovensko – stavia hlavne na automobilky, pôsobí Münchauova kniha ako varovanie, čo sa stane, keď sa počiatočný úspech premení na samospasiteľný mýtus, ktorého sa krajina a jej elity držia za každú cenu, pretože k nemu nemajú žiadnu reálnu, premyslenú a hlavne fungujúcu alternatívu.