Zelený tím
Samuel sa hneď na začiatku pandémie rozhodne čeliť nákaze zdravým životným štýlom – a začne pravidelne behávať. Hovorí tomu možno trocha prehnane „tréning“, no vytrvalosť mu nikto nemôže uprieť a on sa čoraz viac zlepšuje.
V novej situácii, keď sa pod hrozbou vírusovej nálože dostávajú ku slovu pandemické opatrenia, lockdown a home office, sa náš Samuel udomácni pomerne rýchlo. Dokonca mu nové pravidlá aj vyhovujú, na rozdiel od jeho priateľky Tamary.
Ich zamestnávatelia totiž zvolia úplne opačnú stratégiu, ako vírus prekabátiť: jeden sa spolieha na sebadisciplínu svojich pracovníkov a snaží sa im situáciu uľahčiť aspoň tak, že nekladie ich práci zbytočné prekážky, kým ten druhý dôveruje iba zapnutým kamerám a pri uvoľnení opatrení vyžaduje fyzickú prítomnosť na pracovisku, hoci aj v troch zmenách.
Výsledkom je, že Samuel s Tamarou by mohli ušetriť, keby mali len jediné lôžko, na ktorom by sa striedali. Hoci si z toho navzájom uťahujú, takého podmienky sú pre každý vzťah priam smrteľnou hrozbou.
Navyše Tamara nezdieľa Samuelovo nadšenie z behania, a tak sa jej priateľ s každým zabehnutým kilometrom čoraz viac vzďaľuje.
Čítajte viac Kniha týždňa: Kaput. Koniec nemeckého zázraku varuje aj Slovákov
Samuel sa odvažuje behať čoraz ďalej a keď vymení sídliskové chodníky za cyklotrasu pri hraničnej rieke, začne objavovať nielen krásy prírody, ale aj krásy bežiaceho ženského tela. Do krásnej bežkyne v zelenom sa zaľúbi takmer na prvý pohľad a najradšej beží za ňou, aby mohol potajomky obdivovať jej krivky.
Ich vzťah veľmi pomaličky prerastie do vzájomnej náklonnosti, spočiatku sa iba začnú letmo zdraviť gestom či úsmevom, ten však cez rúško nevidno. A rúško má každý z nich na tvári ako masku, veď obaja rešpektujú predpísané opatrenia.
Kto je tá krásna neznáma a čo za maskou skrýva? Samuel sa to pokúša odhaliť, no je to beh na dlhé trate, priam maratónsky. Isté je len to, že Tamara zostala stáť na mieste a tajomná neznáma mu beží oproti.
To, málo, čo o sebe povie, či skôr čo nepovie, dáva Samuelovi priestor spriadať svoje fantastické predstavy – o jej profesii, zvykoch, rodine. Čo z toho je pravda a čo len Samuelove sny? Túžba sa mieša s obavami, v mysli sa hádajú pochybnosť s nádejou. Naozaj tvoria „zelený tím“, keď spolu behajú v rovnakých farbách? A za čím vlastne beží on sám?
Čítajte viac Alta Vášová sa podobá na svoju knihu, je nenápadne nápadná
Dýchajte s porozumením
Pavol Rankov je spisovateľ, ktorý sa rád zahráva s predstavami svojich hrdinov – a tým aj svojich čitateľov. Jednoducho, má rád záhady a tajomno, ale aj jasne štruktúrovaný príbeh. Naposledy nás o tom presvedčil v románe Klinika.
Zároveň si vie utiahnuť nielen zo všeobecnej situácie, ale aj sám zo seba. V románe Maratón zverejní hneď aj pomyselné kritiky naň, v ktorých recenzenti autora nešetria, aj keď autorom diela je tu Samuel, amatérsky bežec a začínajúci spisovateľ.
Fiktívne posudky literátov a korešpondencia s vydavateľkou aj s jej manželom pôsobia romanci o behu cez pandémiu (čo môže byť rovnako bez pandémie alebo aj metaforické prekonávanie dôsledkov pandémie, ako sa sám autor s názvom pohráva) ako vtipná protiváha.
Niektorí pomyselní kritici autorovi Samuelovi vyčítajú, že sa pri zmienkach o pandemických opatreniach celkom nedrží faktov, iným je proti mysli „autorov popisný štýl“, ďalším hádam prekáža, že vôbec vyťahuje túto tému, na ktorú by sme všetci najradšej zabudli.
Obviňujú autora z prílišnej sebastrednosti a sploštenia všetkých ostatných postáv okrem hlavného hrdinu a radia mu, ako sa z toho literárne vyliečiť. No nebol by to Pavol Rankov, keby ich bral smrteľne vážne (aj keď sú to iba fiktívne výhrady, všakže, a navyše adresované Samuelovi…).
Čítajte viac Sfalšoval svoj rodný list aj vysokoškolské diplomy. Bratislavská legenda Ovídius Faust bol tiež len človek z mäsa a kostí
Maratón Pavla Rankova je nielen „netradičnou romancou“ o behu a pandémii. Je skutočne behom „cez“ pandémiu, ktorá zamávala s nami všetkými, aj keď nie vždy sme ochotní si to pripustiť. Ako autora ho láka práve to obdobie, keď ľudia žili na akomsi rozhraní – a prehodnocovali vo svojom živote hádam všetko.
Jeho príbeh nikoho nezadusí neplodnými úvahami o zmysle života, ani nás priamo neovanie dychom smrti (hoci niekde za rohom ho predsa trocha cítiť). Aj keď pomyselní kritici mu priamo v románe vyhadzujú na oči „nudné behanie“, je plný prekvapení.
Vedie čitateľa do slepých uličiek, keď si myslíme, že už-už máme v rukách nejaké logické a prijateľné vysvetlenie, rozuzlenie a konečné odhalenie nám opäť uniká. Autor nás necháva bežať ďalej, masku si nechce zložiť, veď aj jeho Samuel beží vytrvalo s rúškom cez ústa.
Vydavateľ Koloman Kertész Bagala preto k románu o behu cez pandémiu vtipne pridal aj povinné rúško ako pripomienku čias, z ktorých akoby chcel čitateľom odkázať: tento román dýchajte s porozumením.
Samuel teda zostáva trocha nemožný, trocha romantik, ktorý pochybuje, ale kým vládze, nevzdáva to. Keď si pri tom maratóne spomeniete na Forresta Gumpa, možno sa tiež pridáte.
