Sloboda, aj keď spojená s rizikom, má väčšiu cenu než bezbolestné vyhasínanie
Vyššie uvedený citát je dôležitý aj kvôli jeho druhej časti – Tevis skutočne nie je ortodoxným scifistom, jeho romány majú zväčša hlboký intelektuálny presah, vďaka ktorému sú zaujímavé aj pre čitateľov mainstreamu, nehovoriac o tom, že píše mimoriadne kultivovane. Aj komplikované spoločenské a sociologické problémy opisuje spôsobom, akoby ste čítali napínavú detektívku, vie ich totiž „predať“ priamo cez príbeh. Takže aj keď nemáte radi sci-fi, Spevu drozda sa nebojte.
Zotrvačnosť ako ideál, individualita ako hrozba
Je to dystopický román, ktorý opisuje svet manažovaný robotmi, v ktorom sa prestali rodiť deti, ľudia žijúci individuálne bez akýchkoľvek sociálnych väzieb stratili zmysel života a prežívajú, respektíve pomaly vymierajú, v polovegetatívnom stave, otupení drogami a syntetickým alkoholom (singinom). Rozptýlenie hľadajú iba v bezprostredných rozkošiach, napríklad vo voľnom sexe. Akákoľvek individualita, introspekcia, myslenie v súvislostiach a hlbšie sociálne interakcie vrátane partnerského spolužitia sú nežiaduce a považované za neodpustiteľný zásah do Súkromia, vnímaného ako najvyššia hodnota. Aj preto sa prestalo učiť čítanie, ktoré je považované škodlivé. Núti totiž ľudí premýšľať. Dokonca je zločinom, z ktorého je obvinený jeden z hlavných hrdinov: „Čítanie je konzekventné podprahové vnímanie myšlienok a pocitov obskúrnymi prostriedkami. Ide o hrubý zásah do Súkromia a priame porušenie Ústav Tretieho, Štvrtého a Piateho veku. Výučba čítania je aj zločinom proti Súkromiu a Samobytnosti.“
Zaujímavým robí tento román fakt, že je založený na popise interakcií medzi malým počtom ústredných postáv. S postapokalyptickým svetom sa postupne zoznamujeme prostredníctvom troch hlavných hrdinov a vzťahov medzi nimi, čo mu dodáva aj intímny a psychologický rozmer.
Hlavným „správcom sveta“ je android Spofforth, robot najvyššej 9. generácie, z ktorého sa vyrobilo 100 kusov, no 99 z nich spáchalo samovraždu. Je nesmrteľný a prinútený žiť, aj keď nechce. Ako posledný z výnimočných má totiž do svojho systému vložený neporušiteľný „zákaz samovraždy“ . A hoci má v rukách obrovskú moc, pôsobí ako niekto, kto je z nej unavený, kto už dávno pochopil, že samoúčelný poriadok bez vyššieho zmyslu je len dobre namazaný mechanizmus fungujúci iba zo zotrvačnosti. Svojím spôsobom je vládcom i väzňom vlastných emócií a aj nenaplnených pudov – bol totiž zostrojený bez pohlavných orgánov. Druhým románovým hrdinom je Paul Bentley, muž, ktorý sa naučil čítať, a cez prečítané texty sa postupne mení, prehlbuje a kultivuje jeho vnútorný svet. Treťou hlavnou postavou je Mary Lou, mladá žena, ktorá sa od ostatných líši temperamentom, vnútorným nepokojom a živelným spochybňovaním systému.
Trojuholník bez romantiky
Medzi nimi sa vytvorí zvláštny trojuholník. Nejde však o klasickú romantickú zápletku, ale skôr o napätý konflikt, v ktorom sa rieši to, čo vlastne znamená byť človekom (a čo superinteligentným robotom) v civilizácii, ktorá sa rozhodla iba prežívať. Paul prináša do sveta zakázanú a zabudnutú schopnosť čítať a s ňou aj schopnosť pomenovať prázdnotu, cítiť vinu, túžiť po zmene a niesť s ňou spojené osobné riziko. Mary Lou stelesňuje čistú živočíšnu energiu, impulz, vzdor a potrebu blízkosti, ktorá sa v sterilnej spoločnosti javí ako nebezpečná anomália. Spofforth stojí medzi nimi ako udržiavateľ poriadku a zároveň existenciálne unavený pozorovateľ, ktorý ľudí chráni pred chaosom, no tým ich zároveň drží v stave úplnej apatie.
Dvaja ľudia sa snažia nájsť zmysluplnú budúcnosť, zatiaľ čo stroj, ktorý ich obmedzuje, je zároveň jediný, kto ich aj úplne chápe
Paul a Mary Lou sú preňho naraz hrozbou aj nádejou, pretože mu ukazujú cestu k niečomu, po čom sám túži, ale nemôže to dosiahnuť bez toho, aby zničil svet, ktorý spravuje. Vzniká tak zvláštny, morálne komplikovaný vzťah, kde sa láska a túžba miešajú s mocou, ochranárstvom a manipuláciou. Dvaja ľudia sa snažia nájsť zmysluplnú budúcnosť, zatiaľ čo stroj, ktorý ich obmedzuje, je zároveň jediný, kto ich aj úplne chápe a rozumie, aké krehké a riskantné je toto snaženie.
Miesto, kde sa človek znovu naučí niesť váhu vlastnej slobody – čítať, pamätať si, pracovať s významami a prijímať bolesť aj radosť bez chemickej ochrany utlmujúcej mozog
Tento trojuholník však nie je len psychologickou hrou o príťažlivosti, moci a manipulácii. V skutočnosti je to zmenšený model zápasu o budúcnosť. Paul s Mary Lou postupne pochopia, že ich vzťah nemá hlbší zmysel, ak zostane len súkromným únikom z prázdnej civilizácie. Preto sa chcú pokúsiť o radikálnejší krok, začať budovať nový svet. Ten nemá byť pohodlným skleníkom ani sentimentálnym návratom do minulosti. Má to byť miesto, kde sa človek znovu naučí niesť váhu vlastnej slobody – čítať, pamätať si, pracovať s významami a prijímať bolesť aj radosť bez chemickej ochrany utlmujúcej mozog.
A práve v tomto prechode od intímnej individuálnej vzbury k pokusu o nový začiatok román ukazuje, že záchrana nepríde v podobe nových technológií, ale ako návrat schopnosti žiť vedome aj za cenu, že to bude bolieť a že nie každý to zvládne. A paradoxne im to umožní práve android Spofforth – nie zo sympatie, ale z vyčerpania a z túžby po konci, ktorý sám nevie dosiahnuť. Ako stroj naprogramovaný udržiavať poriadok vidí jasnejšie než ktokoľvek iný, že tento poriadok už nie je život, len jeho imitácia. Preto ich napokon „pustí“, akoby vnútorne pochopil, že sloboda, aj keď spojená s rizikom, má väčšiu cenu než bezbolestné vyhasínanie.