Asi v máloktorej rodine sa bežne hovorí s deťmi o vojne a Slovenskom národnom povstaní. Táto knižka na to priam nabáda. Napínavé príbehy detských hrdinov sú skutočné a prihovárajú sa deťom jasne a zrozumiteľne, učia ich rozpoznávať Zlo a bojovať s ním. Základom týchto príbehov sú spomienky priamych účastníčok a účastníkov SNP, ktoré zdokumentovalo občianske združenie Post Bellum a teraz ich prináša deťom a rodičom v beletrizovanej podobe.
Od strachu jej drkotali zuby
Pre dnešné deti je bunker skrýša, v ktorej sa cítia v bezpečí pred nepochopiteľným svetom dospelých, napínavá hra, v ktorej sa zachraňuje detská fantázia a sny. Taký bunker si možno postaviť z obyčajnej deky prehodenej cez stôl či dve stoličky. Len kúsok za našimi hranicami však bunker pod zemou slúži na záchranu života pred veľkým Zlom. Aj na Slovensku kedysi ľudia stavali skutočné bunkre, aby zachránili svoje sny o slobodnom živote. Bolo to pred viac ako osemdesiatimi rokmi, keď sa obyvatelia postavili fašizmu a boli medzi nimi aj mnohí detskí hrdinovia Slovenského národného povstania. Práve o nich hovorí nová knižka Slovenské národné príbehy: Z bunkra do bunkra.
Sú medzi nimi odvážni chlapci a dievčatá, ktorí pomáhali partizánom, ukrývali ich či im nosili dôležité správy alebo sa k nim dokonca v horách pridali. Tiež sa báli, neboli to žiadni „superhrdinovia“ s nadľudskými schopnosťami. Čo im dalo odvahu a silu postaviť sa Zlu? Práve ich celkom „ľudské schopnosti“ ako zmysel pre dobro a spravodlivosť a chuť pomáhať. Branislav Tvarožek, Anka Bergerová, Otto Šimko, Dominik Praženica, Zuzka Petreje a ďalší hrdinovia tejto knižky boli v čase vojny ešte iba deťmi, no viackrát boli v ohrození života a mnohí aj v čase mieru, pretože sa nevedeli zmieriť s novým Zlom, ktoré len zmenilo svoju podobu. Dospelí možno poznajú niektorý z ich príbehov, alebo minimálne príbeh generálov Jana (Goliana) a Ruda (Viesta). Ich činy a osudy nás učia, že Zlu sa treba postaviť. Že Zlo sa môže kedykoľvek vrátiť, že je prefíkané. Prichádza nenápadne a po kúskoch ukrajuje ľuďom z ich slobody, až z nej nakoniec nezostane nič. Ako sa ľudia opantaní strachom prestanú spolu rozprávať a zabudnú si pomáhať, kým niekto neprejaví odvahu.
„Robila všetko pre to, aby sa nezabudlo na hrdinov, ktorí v bojoch padli, a na nádej, ktorá im pomáhala vydržať a bojovať. Bez nádeje by totiž nebola odvaha a bez odvahy by sa do sveta dobro nikdy nevrátilo,“ dozvedia sa čitatelia napríklad o Hedvige, ktorá sa ostražito ako líška zakrádala lesmi za dedinou a pod vybrané kamene schovávala pre partizánov listy s dôležitými správami. Anka zasa ukryla brata partizána do kopy sena a „od strachu sa jej rozdrkotali zuby“, keď ho vojenský pes skoro vyňuchal. Nakoniec ich zachránila srnka, za ktorou sa pes rozbehol a ona brata na sánkach vyviezla až za dedinu. Keď pomáhanie bolo čoraz nebezpečnejšie, musela vymýšľať stále nové spôsoby, ako priniesť partizánom dôležité správy tak, aby ju nechytili.
Z bunkra do bunkra
Slovenské národné príbehy sú naozaj národné a mali by sa odovzdávať „z bunkra do bunkra“, z generácie na generáciu. Pretože Zlo nikdy celkom neodíde, treba sa učiť rozpoznať ho. Knižka to učí deti prostredníctvom ozajstných príbehov, ktoré osvetľujú, čo ľudia počas vojny prežívali. „Jedného dňa do dediny vpadli vojaci Zla. Kto im neušiel, toho zbili, a kto sa im nepáčil, toho odviedli a už ho viac nikto nevidel. Boli to nacisti a do Ankinej dediny prišli hľadať vzbúrencov, partizánov. Ľudia sa začali báť a všetok smiech, kamarátstva aj susedská pomoc sa z Ankinej dediny kamsi vytratili. Vtedy si povedala, že ak strach dokáže zo sveta dobro vytlačiť, možno ho odvaha dokáže privolať späť.“
Hneď na začiatku tejto knižky je malý slovníček pojmov, ktorý deťom zrozumiteľne popisuje, čo je nacizmus a fašizmus, čo bolo Slovenské národné povstanie a kto boli partizáni, ale aj čo je to komunizmus. A viete, ako táto kniha definuje samotné Zlo? Je to „skupina ľudí, ktorí klamali, zastrašovali a ubližovali druhým. Nerobili to omylom ani náhodou, ako keď napríklad ty niečo rozbiješ. Zlo je až to, keď niekto robí druhým škaredé veci naschvál, hoci by nemusel.“ Myslím, že ako základ na správne nasmerovanie to úplne stačí, len sa toho treba aj držať. Potom už sa lepšie hovorí so staršími o tom, že pred dvadsiatimi rokmi neonacisti pripravili o život mladého študenta – a dodnes nie sú potrestaní. Že s takýmito „vojakmi Zla“ sa fotia naši vrcholoví politici a že spochybňovanie holokaustu určite nie je žiadny „iný názor“, ale veľmi nebezpečná manipulácia a zastrašovanie obetí.
„Odsúdení boli najdominantnejší aktéri, mnohí však trestu unikli. O holokauste sa nehovorilo, antisemitizmus nevymizol a rovnako pretrvalo aj ľudáctvo či klérofašistické uvažovanie. To je dnes často základom akejsi pokrútenej národnej hrdosti či až terajšieho vlastenectva, ktoré je prekvapivo založené nie na láske k vlasti, ale – naopak – na nenávisti k menšinám, Západu a mnohým ďalším aktérom,“ približuje potrebu vydania knihy v dnešnom svete Sandra Polovková zo združenia Post Bellum, ktoré za novou knižkou stojí. Vnímať dianie počas SNP, príčiny aj priebeh pomáhajú okrem textu aj jedinečné ilustrácie od výtvarníčky Ivany Šátekovej. Objavia sa aj na pribalenej deke (v limitovanom počte), pod ktorú sa do bunkra môžu schovať rodičia spolu deťmi, aby spolu hovorili o starých, ale stále dôležitých príbehoch. A aby z neho aj spoločne vyšli, keď treba.

