Foto: premedia
Tajomný, zvláštny svet plný fantastiky, surrealistický, miestami temný a miestami veselo absurdný – a vždy nepredvídateľný
Kde leží stred sveta
Desať poviedok Olgy Tokarczuk skutočne zodpovedá názvu poviedkovej zbierky- všetky sú bizarné, aj keď každá celkom iným spôsobom. Odohrávajú sa na rôznych miestach a v rôznom čase – v súčasnosti, vo Volyni počas vpádu švédskych vojsk do Poľska v 17. storočí, počas dlhého nočného letu ponad oceán, na návšteve v budhistickom kláštore v Číne či v zapadnutom panstve na kraji sveta aj v spustnutom byte v Poľsku. Viacero poviedkových príbehov načrtáva víziu ľudskej budúcnosti v, ako inak, bizarne usporiadanom svete, kde sa ľudia túžia premeniť na zvieratá alebo sa dobrovoľne podriaďujú svetovému poriadku, hoci popiera prírodné zákony. Hrdinovia sú rôznorodí, zďaleka nemajú veľké „hrdinské“ vlastnosti, no vždy sú zaujímaví. Ani v ďalekej minulosti či v (ne)ďalekej budúcnosti nestrácajú nič z ľudských slabostí a túžob, aj nimi zmietajú emócie a často zápasia s rozumom ako túžba po slobode s túžbou po bezpečí a poriadku. A najmä, vždy vedia čitateľa niečím prekvapiť!
Rozprávač v 17. storočí, medik Jeho Kráľovskej milosti, má o svete celkom jasnú predstavu: „Nazdávam sa, že svet je vybudovaný z kruhov okolo jedného miesta. A že toto miesto, nazývané stred sveta, sa v čase mení – kedysi ním bolo Grécko, Rím, Jeruzalem, a teraz je to nepopierateľne Francúzsko. A kružidlom by sa dali načrtnúť kruhy okolo neho…Ten stred sveta akoby bol vyvýšený, teda aj idey, módy, vynálezy, všetko to z neho steká na boky. Najprv tým nasiaknu blízke kruhy, potom ďalšie, ale už slabšie a na najvzdialenejšie miesta dopadne len malá časť obsahu.“
Tento medik v horúčke sníva, že by napísal o tých kruhoch veľkú knihu – a bola by to komédia! „Rozprávanie o mánii veľkosti niektorých, o ľahostajnosti a samoľúbosti iných, o odvahe a obetavosti nemnohých, hoci možno aj početnejších, než sa zdá.“ Pretože „hrdinov pôsobiacich na scéne zvanej Európa vôbec nespájalo náboženstvo, to skôr rozdeľuje, ak máme na zreteli počet mŕtvych, ktorí zomreli z náboženských príčin… V tejto komédii by ich však spájalo niečo iné – lebo záver by musel byť pozitívny a šťastný – dôvera v zdravý úsudok a rozum v tomto veľkom božom diele. Boh nám dal zmysly a rozum, aby sme vďaka nim mohli skúmať svet a rozširovať svoje poznanie. Tam je Európa, kde pôsobí rozum“.
Čítajte viac Kniha týždňa: Veľmi nás mrzí, že...
Tam je Európa, kde je rozum
Túto vetu by iste bolo hodné vytesať do kameňa, pretože práve takú Európu by sme si mnohí želali. Múdru. Rozumnú. A podľa príbehu zelených detí aj dobrú, spravodlivú a šťastnú. Zdá sa, že v takom svete žijú zelené deti, ktoré náš medik pozoruje. Ľudia tam akúkoľvek prácu vykonávajú len tak, pre pôžitok, nie sú tam nijakí vládcovia ani kňazi a o všetkom dôležitom rozhodujú spoločne. Ako je to možné a čo to spraví s tými, čo to nepoznajú? Môže to byť cesta pre záchranu ľudstva?
Popri veľkých filozofických úvahách medika zo 17. storočia sa v inom príbehu objaví nehodný syn dnešných dní, ktorý sa po matkinej smrti napcháva jej zaváraninami, celkom „malý človiečik“ bez životných plánov a akýchkoľvek ambícií. Alebo osamotený starý muž, vdovec, ktorému v dnešnom svete všetko pripadá čudné, ešte aj tvar poštových známok či švy na ponožkách. Stráca pamäť alebo sa mu len svet mení pred očami na niečo nepochopiteľné? Inému hrdinovi zas začne veliť jeho nové transplantované srdce, ktoré sa chce vrátiť domov, do krajiny darcu.
Niekoľko poviedok opisuje absurdný svet niekedy v budúcnosti: ľudia žijú v domácnosti s ľudsky vyzerajúcimi robotmi, až sa nedá rozlíšiť, kto je živá bytosť a kto stroj, alebo sa vrátia v čase a uctievajú strážcu poriadku ako boha, alebo je svet rozdelený na ten ľudský a ten prírodný, kam vstúpiť človeku už nie je dopriate.
Niekoľko poviedok opisuje absurdný svet niekedy v budúcnosti, keď ľudia žijú v domácnosti s ľudsky vyzerajúcimi robotmi, až sa nedá rozlíšiť, kto je živá bytosť a kto stroj. Alebo sa, naopak, vrátia v čase a uctievajú strážcu poriadku ako boha. Alebo je svet rozdelený na ten ľudský a ten prírodný, kam vstúpiť človeku už nie je dopriate. Ako si človek poradí s takýmto svetom? V inom príbehu skúsená vedkyňa vie predpovedať ľudský život, na základe prepracovaných testov dokáže vopred určiť najpravdepodobnejšiu životnú dráhu daného človeka. Aj tu vstupujú do deja deti, deti, ktoré sú objektom testovania a samotnej vedkyni odhalia kontinuitu, o akej ani nesnívala. Rozprávanie je to vždy napínavé a zatiahne nás na prekvapujúce miesta a odkrýva ešte prekvapujúcejšie súvislosti a posolstvá.
Svet Olgy Tokarczuk môžete čítať ako horor aj grotesku, snový výplod fantázie či surrealistický obraz sveta. No jedno je v ňom isté: nič je také, ako sa zdá a možné je úplne všetko.
Svet Olgy Tokarczuk v jej poviedkach je tajomný, zvláštny, plný fantastiky, surrealistický, miestami temný a miestami veselo absurdný – a vždy nepredvídateľný. Práve preto, že vychádza z dnešného komplikovaného nastavenia sveta, kde na seba pôsobia rôznorodé sily, ho môžete ho čítať ako horor aj grotesku, snový výplod fantázie či surrealistický obraz sveta. No jedno je v ňom isté: nič je také, ako sa zdá a možné je úplne všetko.
Čítajte viac Kniha týždňa: Spev drozda - dystopický román o svete, v ktorom všetko funguje, len nikto nevie načo
