O svete: Víťazi a porazení

18.12.2012 07:00

Blíži sa koniec kalendárneho roka, a to je, ako dobre vieme, čas bilancovania. Či ide o politiku, financie, šport, alebo umenie, odvšadiaľ prichádzajú správy o výsledkoch ankiet a vyhlasujú sa osobnosti, diela a udalosti roka. Deň čo deň sa dozvedáme, kto sa v nejakej ankete stal politikom roka, športovcom roka, podnikateľom roka, ženou roka; zároveň vyhlasujú banku roka, auto roka, knihu roka atď.

Všetci bilancujú, zoraďujú do rebríčkov a vyhlasujú víťazov. Niekde je výsledok daný jednoduchým súčtom údajov o celoročnom pôsobení v danej disciplíne či odbore, inde sa zase musia porovnávať viaceré, často dosť ťažko zlučiteľné škály hodnotenia. Tenistu alebo biatlonistu roka do veľkej miery (aj keď nie jednoznačne) určí ich poradie vo svetovom rebríčku, no už porovnanie tenistov s biatlonistami pri vyhlasovaní športovca roka je dosť ošemetná záležitosť.

O čo sa potom môžu oprieť pokusy vyhlásiť najúspešnejšieho spisovateľa alebo dizajnéra! Na posudzovanie takýchto prípadov sú tu však akadémie, ktoré odborne porovnajú aj to, čo sa laikom javí neporovnateľným. Samozrejme, vyhlásené poradia niekedy nepresviedčajú ani odborníkov, zdá sa však, že v dnešnom svete by bolo najhorším výsledkom neprísť s nijakým víťazom a priznať tým svoju neschopnosť mediálne sa prezentovať.

Organizácie, komisie a časopisy, ktoré sedemnásobného víťaza Tour de France Lancea Armstronga opakovane označovali za najlepšieho cyklistu roka a párkrát dokonca za najlepšieho športovca planéty, po jeho tohoročnom dopingovom škandále určite neprestanú s vyhlasovaním svojho poradia najlepších, aj keď je tu stále riziko, že najnovšieho víťaza zanedlho dopingová kontrola preradí do inej kategórie, tam, kde sa grupujú najväčší previnilci a podvodníci.

Napokon ani táto kategória neuniká pozornosti zostavovateľov rebríčkov, máme už aj ankety zamerané na najväčších porazených. Tohoročné rozhodovanie bude asi dosť ťažké, veď okrem práve spomenutého Armstronga sa tu objavujú viaceré výrazné osobnosti: bývalý moderátor BBC Jimmy Savile (ktorý sa svojho pádu nedožil), bývalý šéf CIA generál David Petraeus a bývalý predseda predstavenstva britskej banky Barclays Marcus Agius. To je silná zostava, ktorá v ničom nezaostáva za minuloročnými uchádzačmi o víťazstvo v kategórií „veľkých porazených“, kde sa vyskytoval napríklad taký šampión nečakaného a mediálne zaznamenávaného pádu, akým bol šéf Medzinárodného menového fondu a nádejný kandidát na francúzskeho prezidenta Dominique Strauss-Kahn.

Jedno asi súvisí s druhým, triumfy s pádmi, veľkí víťazi s veľkými porazenými. Nečudujme sa potom, že keď nemáme naozaj veľkých porazených, nemáme svojich ľudí ani medzi veľkými víťazmi. Bolo by povznášajúce mať nejakého svetovo uznávaného, mediálne výrazného víťaza, to by sme však museli byť pripravení pod ťarchou dôkazov prijať jeho nemilosrdný, mediálne komentovaný a zobrazovaný pád. Takže radšej ostaňme pri malých, ale našich víťazstvách i pádoch.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku