Mali sme – ja a hudobná skupina KAFEBAND – to šťastie, že sme jej zrod mohli privítať svojím koncertom. Koncert sa volá Sto piesní Ľubomíra Feldeka spieva Katka Feldeková – rovnako ako kniha, ktorú pri tej príležitosti pokrstil šampanským Juraj Málik, úspešný žilinský vydavateľ. Jeho vydavateľstvo Právny poradca je síce orientované na odbornú literatúru, ale jeho prejav, v ktorom ma prirovnal k lokomotíve, bol priam básnický. Vhodne naň nadviazala pieseň z filmu Niekto to rád horúce: „Teraz kúr, ak si chlap, / v lokomotíve, / nech svet sa kýve / až po základ! / Ak nie si chlapa pol, / zhor na popol! / Like it hot – ak máš ma rád.“
To však nebolo všetko. Bol som už vopred dohodnutý so žilinským (ale čo sa fašiangovej témy týka určite svetovým) fotografom Ivanom Köhlerom, že aj on prispeje do nášho programu. Nesklamal a predviedol publiku svoj obraz – Turoňa inseminátora. Porozprával k nemu aj príbeh, ktorý sa neodvažujem citovať – noviny čítajú aj deti. Náš repertoár bol pripravený aj na toto – nadviazali sme piesňou, v ktorej sa takisto spomína fašiangová figúra, taká obľúbená v neďalekej Rajeckej doline:
MAČKA (Ján Melkovič/Ľubomír Feldek)
Mačka nelení – / jej zrak zelený / blesky strieľa. Je to jasná reč: / „Dajte ruky preč / z môjho tela!“
Muži v amoku / na jej divokú / krásu letia. Tá ich odfúkne / ako zo sukne / páper smetia.
Nohu odhalí – / nech sa, zúfalí, / za ňou honia. Kvet jej pri uchu / len tak do vzduchu / zatiaľ vonia.
Iba turoňa / pustí do lona: / „Sprav mi dieťa!“ Ach, to nešťastie – / z lona vyrastie / čertovo kvieťa.
Aby toho bohatierstva nebolo málo, ukázalo sa, že jeden z prítomných Žilinčanov sa práve dožíva osemdesiatky. Nebol to nik iný ako legenda žilinského športu, niekdajší slovenský rekordman v trojskoku, vynikajúci hokejista a navyše aj najtvrdšia žilinská hlava – Libor Hodoň. Dodnes si Žilinčania rozprávajú, ako Libor Hodoň pred polstoročím prežil haváriu motorového lietadla, po ktorej letel vzduchom ešte šesťdesiat metrov. Ako to mohol prežiť?. „Nebol som pripútaný,“ skromne to vysvetlil publiku, keď som ho pozval k mikrofónu. K osemdesiatke mu potom zaspieval Happy Birthday nielen KAFEBAND – pridala sa celá kaviareň. Nesmrteľný jubilant to ocenil slovami: „Teraz už môžem zomrieť.“
Skrátka – usilovali sme sa nastaviť latku novej žilinskej literárnej kaviarne čo najvyššie. Ale pani Katka Kamenárová sa toho nezľakla – je odhodlaná pripraviť Žilinčanom každý týždeň nové prekvapenia. Jedno som jej pomohol vytelefonovať hneď na druhý deň ráno: v novom roku sa v Astórii objaví Malkáč Dobrovoda.
