Nekonečný zoznam mien na konci filmov, v ktorých sa nájdu aj bufetárky a šoféri, asi nemá nikde inde obdobu. Na druhej strane, napríklad i pri tej najreprezentatívnejšej stavbe málokedy vieme meno architekta a o ostatných tvorcoch sa hovorí, iba ak by stavba „sama od seba“ spadla. Inokedy zas autori nechcú seba príliš prezentovať ani tam, kde je to zvykom, a nemusí ísť len o skromnosť.
Poznám jedného grafomana, ktorý, ako sám hovorieva, pred rokmi stratil talent, ale to mu nebráni presviedčať o tom okolie chrlením nových a nových textov. Najnovšia jeho kniha nemá na obálke meno autora. Ostatne, aj to môže byť cesta, ako získať nepozorného kupca.
I matematika má svoje zvyklosti. Na jednej strane sa kult tvorcov až tak nepestuje. Ani mimo nej („celebrity“ skôr zdôrazňujú, ako im matika v škole nešla), ani v nej. Spomínam si, ako bol jeden kolega prekvapený, keď na zahraničnej konferencii konečne naživo videl spoluautora spoločných článkov a zistil, že je to žena.
Dejiny matematiky sú síce celkom slušne zaľudnené, ale v matematike nie je zvykom doslovne citovať iných tvorcov – skôr sa spomenie, že sa použije myšlienka či výsledok toho a toho s odkazom na literatúru. Poznámky pod čiarou sa nepestujú a značná časť takzvaného matematického folklóru je uvádzaná bez odkazu na autorstvo.
Mimochodom, na toto narazia aj rôzne antiplagiátorské systémy. Asi najviac sa dá egu tvorcu učiniť za dosť (rozumej, uznať jeho zásluhy a zapísať ich do dejín), ak sa nejaký pojem či vlastnosť po ňom pomenujú.
Keď sa vo vede ešte neprejavoval taký tlak grantového financovania a aj nároky na kariérny postup mali viac obsahový ako formálny charakter, dala sa matematika pestovať aj „anonymne“. Napríklad pod kolektívnym pseudonymom Nicolas Bourbaki pôsobila (od roku 1935) skupina prevažne francúzskych matematikov, ktorej cieľom bolo na pevných základoch teórie množín systematicky a rigidne budovať rôzne oblasti matematiky.
U nás môže vyvolávať „anonymná tvorba“ zlé asociácie i vďaka tomu, ako devastujú naše médiá anonymné a hlavne nemoderované diskusie pod článkami. Kolektívna tvorba však nemusí slúžiť na anonymné zakrytie chýb jednotlivca ale naopak, na ich odstránenie. A ak výsledok stojí za to, byť súčasťou takejto partie je česť a tvorcovia, hoci v prvom rade anonymní, nájdu v tom i osobné uspokojenie. A nielen v matematike. Viem, o čom píšem. Jediný časopis, ktorý pravidelne čítam (The Economist, ak to už musíte vedieť), zásadne neuvádza mená autorov jednotlivých článkov.
