Mnohé nasvedčuje, že predpovede o konci sveta boli opäť raz trochu predčasné. Podľa proroctiev, ktoré tak sugestívne šírili hlásatelia apokalypsy, mu malo odzvoniť už v decembri. Od dátumu, keď sa podľa týchto, zasvätene sa tváriacich interpretácií mayského kalendára mala odohrať katastrofa zániku, prešlo už niekoľko týždňov, a stále nič. Nie že by v tomto svete všetko prebiehalo pokojne. Medzičasom sa tu odohrali obrovské požiare, záplavy a ďalšie pohromy, ktorými nám príroda pripomenula, aké iluzórne sú predstavy o vláde človeka nad živlami.
Turbulentné pohyby na finančných trhoch, úpadky donedávna prosperujúcich spoločností, bezradnosť politikov a krátkozrakosť voličov nás ustavične nabádajú pochybovať, či vieme riadiť aspoň ľudské záležitosti. Z toho všetkého však zatiaľ vzišli iba malé konce veľkých ilúzií, na úplný a definitívny koniec to zatiaľ ani v prírodnom, ani v spoločenskom svete nevyzerá.
Na ďalší a tentoraz možno ozajstný koniec sveta si teda budeme musieť ešte nejaký čas počkať. Zatiaľ nám nezostáva iné, ako platiť šeky, splácať pôžičky a pripravovať sa na daňové priznanie. To všetko v eurách, pretože ani predpovede tých analytikov, ktorí v minulom roku ohlasovali rozpad a zánik eurozóny, sa nevyplnili.
Celkovo vzaté, bol to pre apokalyptikov, či už vystupovali ako znalci starých kultúr alebo ako analytici súčasných finančných, ekonomických a politických procesov, dosť zlý rok. Poučíme sa z týchto ich zlyhaní? Budeme odteraz k predpovediam koncov pristupovať s nedôverou, odmietneme ich hlásateľov ako falošných prorokov a mystifikátorov? Budeme s pohŕdaním obchádzať ich internetové stránky a vyženieme ich z mediálnej obce?
Možno by si po minuloročných blamážach mediálne vyobcovanie zaslúžili, no takáto reakcia sa mi zdá dosť nepravdepodobná. Ohlas, ktorý katastrofické predpovede v minulom roku nadobudli, totiž nehovorí ani tak o démonických schopnostiach mystifikovať, ako skôr o nepriznanej, no silnej a priam masovo sa šíriacej potrebe nechať sa mystifikovať. Prijatie myšlienky o konci sveta je totiž napriek jej katastrofickému obsahu v podstate upokojujúce. Pripomeňme najskôr, že sa to nebralo celkom vážne a do konkrétnych dôsledkov, že prognóza konca sveta sa v mysliach ľudí nevylučovala s úvahami o termínoch januárovej lyžovačky alebo letnej dovolenky.
A predovšetkým, rečami o konci sveta sa dajú aspoň načas zažehnať obavy, že v tom našom regióne sveta nie je všetko v poriadku, že sa odtiaľ vytratila energia a schopnosť porozumieť veľkým procesom, do ktorých sme chtiac-nechtiac v čoraz väčšej miere vtiahnutí. Nech už proroctvo konca sveta znie akokoľvek hrozivo, koketovanie s ním nám dovoľuje zabudnúť na trpkú pravdu, že svet sa nám vzďaľuje a prestávame mu rozumieť. Kedy si priznáme, že tým, čo nadsluhuje, je iba náš kúsok sveta, ktorý si svoju budúcnosť vie predstaviť už iba ako zápas o udržanie prítomného stavu?
