O slovách: Štefánka tango

31.05.2013 05:00

Štefánka – legenda na rohu – tak sa volá kniha, ktorú vydalo vydavateľstvo Perfekt a jej štyria spoluatori (Juraj Hladký, Adalbert Hegenbart, Vladimír Tomčík a Dušan Kollár) v nej vyrozprávali príbeh legendárnej bratislavskej kaviarne od čias, keď to bola ešte kaviareň Stefanie na Stefanienstrasse, až dodnes.

Mal som to potešenie 7. februára 2013 vystúpiť na prezentácii knihy ako jej živý odstavec – veď v Štefánke vznikla „prekliata“ Trnavská skupina, ktorá je dnes maturitnou otázkou. (Zhodou okolností je to práve 55 rokov, čo ešte pred vyjdením bolo na príkaz ÚV KSS scenzúrované slávne skupinové číslo Mladej tvorby z apríla 1958).

Na krste knihy Štefánka – legenda na rohu zaznelo v podaní violoncellistu Eugena Procháca a akordeonistu Rajmunda Kákoniho aj prekrásne Zeljenkovo Štefánka tango. Keď som ho počúval, povedal som si, že už mu chýbajú len slová. No už ich má.

Štefánka mi ponúkla priestor, aby som tam raz mesačne uvádzal literárnohudobný večierok. Nazval soma ho podľa Iľjovho tanga a hneď na ten prvý (Aprílové Štefánka tango) – som pripravil premiéru jeho spievanej podoby. Pieseň zaspievala moja dcéra Katka v sprievode Richarda Šimurku a odteraz si ju tam zopakujeme každý mesiac. Májové Štefánka tango bude 29. mája o 18. hodine. Tí, čo sa do Štefánky nedostanú, si možno radi prečítajú aspoň text. (Ak sa mi podaril, tak určite aj vďaka tomu, že sám som kedysi vysedel v boxe Štefánky poriadnu priehlbinu.)

ŠTEFÁNKA TANGO

(Iľja Zeljenka / Ľubomír Feldek)

Keď túžim ujsť už od dejín,
od vrážd a lží a zlodejín,
nie, nemusím si pustiť plyn –
len v Štefánke si pustím splín.

Tá Štefánka je kaviareň,
kde nádherne nám prejde deň
a bez volania o pomoc
tam po dni prejde nám aj noc.

Aj mŕtvi si k nám prisadnú,
aj oni ešte chcú byť dnu.
Zvon lumpov – to je dobrý zvon,
čo neženie nás do tmy von.

V Štefánke to tak byť musí – k živým mŕtvi prisadnú si,
aj k neláske šampanské tu strieka.
Smutná ranná električka vždy tu vyčká
Válka, Stacha, Lukáča aj Zeljenku, aj Feldeka, aj Smreka.

Tam v Štefánke – tam môže nás
aj bez hľadania každý nájsť.
Tam prisadne si k nám vždy rád
aj Čas, náš dobrý kamarát.

Tam v Štefánke sú noviny –
no čítať nie sme povinní.
Tam my aj Čas len driememe
a všetkým nám je príjemne.

V Štefánke to tak byť musí – k živým mŕtvi prisadnú si,
aj k neláske šampanské tu strieka.
Smutná ranná električka vždy tu vyčká
Válka, Stacha, Lukáča aj Zeljenku, aj Feldeka, aj Smreka.

Keď túžim ujsť už od dejín,
od vrážd a lží a zlodejín,
nie, nemusím si pustiť plyn –
len v Štefánke si pustím splín.

ŠTEFÁNKA TANGO

(Ilja Zeljenka / Ľubomír Feldek)

Keď túžim ujsť už od dejín, / od vrážd a lží a zlodejín, / nie, nemusím si pustiť plyn – / len v Štefánke si pustím splín. //
Tá Štefánka je kaviareň, / kde nádherne nám prejde deň/ a bez volania o pomoc / tam po dni prejde nám aj noc. //
Aj mŕtvi si k nám prisadnú, / aj oni ešte chcú byť dnu. / Zvon lumpov – to je dobrý zvon, / čo neženie nás do tmy von. //
V Štefánke to tak byť musí – k živým mŕtvi prisadnú si, / aj k neláske šampanské tu strieka. / Smutná ranná električka vždy tu vyčká / Válka, Stacha, Lukáča aj Zeljenku, aj Feldeka, aj Smreka. //
Tam v Štefánke – tam môže nás / aj bez hľadania každý nájsť. / Tam prisadne si k nám vždy rád / aj Čas, náš dobrý kamarát. //
Tam v Štefánke sú noviny – / no čítať nie sme povinní. / Tam my aj Čas len driememe / a všetkým nám je príjemne. //
V Štefánke to tak byť musí – k živým mŕtvi prisadnú si, / aj k neláske šampanské tu strieka. / Smutná ranná električka vždy tu vyčká / Válka, Stacha, Lukáča aj Zeljenku, aj Feldeka, aj Smreka. //
Keď túžim ujsť už od dejín, / od vrážd a lží a zlodejín, / nie, nemusím si pustiť plyn – / len v Štefánke si pustím splín.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku