O svete: Panem et circenses

04.07.2013 14:00
Miroslav Marcelli

Po slovensky: chlieb a hry. Pôvodne to bolo heslo, akým sa rímske masy dožadovali pôžitkov. My chceme chlieb a hry, volali títo ľudia v dobe cisárskej, pričom naznačovali, že po plnení svojej požiadavky sa radi vzdajú politických práv a budú aj naďalej trpieť autokratických vládcov.

Na strane držiteľov moci sa to isté spojenie dvoch základných pôžitkov stalo prostriedkom ovládania más. Dáme vám chlieb a hry a vy nás nechajte neobmedzene, hoci aj protiprávne presadzovať moc. Nedá sa poprieť, že pri tejto výmene si obidve strany prichádzali na svoje. Mravy upadali, politický život zamorili intrigy a korupcia, satirik Juvenalis sarkasticky pranieroval všeobecný rozklad rímskej spoločnosti, no nejaký čas to fungovalo.

Výmena, pri ktorej sa občania dobrovoľne vzdávajú politických práv, aby za ne od držiteľov moci dostali pôžitky, je dodnes rozšíreným spôsobom, akým sa udržiava stabilita štátu. Početné príklady ukazujú, že je stále účinný. Pravda, dnes už masy nepožadujú len chlieb, ale aj ďalšie súčasti životného štandardu moderného človeka: zdravotné a starobné zabezpečenie, dostupné vzdelávacie inštitúcie, lacnú a fungujúcu verejnú dopravu a čoraz naliehavejšie aj čisté ovzdušie a pitnú vodu. Nuž a hry, to sú dnes športy, vrcholové športové súťaže, u nás predovšetkým futbal a hokej. Všimnime si, ako úporne sa politici, vrátane tých našich, pokúšajú z každého športového úspechu vytĺcť nejaký kapitálik pre svoju popularitu.

Pre politikov spravidla otázkou nie je ani tak rozhodnutie, či v národe zvyšovať účasť na veciach verejných, alebo ho opájať chlebom a hrami, ako skôr to, či dať prednosť chlebu, alebo hrám. A vyvažovanie týchto dvoch zložiek sa stalo dôležitou súčasťou umenia politicky vládnuť. Kto rovnováhu medzi nimi stratí, kto pripustí, že investície do nich sa rozdelia neúmerne, môže byť zakrátko prekvapený prebudením politického vedomia más.

Vlna protestov, ktoré v týchto dňoch prebiehajú v Brazílii, je svedectvom toho, ako sa vypomstí preceňovanie hier na úkor chleba. Možno si tamojší politici na čele s prezidentkou mysleli, že tento národ, známy svojím vášnivým vzťahom k futbalu, pri vidine svetového šampionátu zabudne na také záležitosti, ako je stav zdravotníctva, školstva alebo verejnej dopravy. Možno si povedali, že všeobecná eufória z blížiacich sa sviatkov športu ľuďom nedovolí pochybovať o zmysle obrovských investícií do štadiónov a bez reptania prijmú,  že zdravotníctvo alebo školstvo sa v rozpočtoch štátu znovu nedočkali navýšenia. Zmýlili sa. A tento omyl im na uliciach pripomínajú tie isté davy, ktoré tam pred niekoľkými rokmi oslavovali pridelenie futbalového šampionátu a olympijských hier. Aj takto sa prejavuje to, čo niektorí súčasní teoretici sociálnych procesov nazývajú múdrosťou davov. Dav bol a stále je náladový, tak v minulosti, ako aj dnes sa často dáva oklamať populistickými heslami a pochybnými ponukami, ale v rozhodujúcich chvíľach je múdrejší ako politici, ktorí sa príliš spoliehajú na jeho hlúposť.

Mimochodom, práve som sa dozvedel, že v Bratislave sa začína stavať Národný futbalový štadión. Brazílski futbalisti aspoň hrajú a vyhrávajú. Čo však o tomto projekte povedať po výsledkoch, ktoré naši dosiahli v kvalifikácii! Dôležitejšie však bude porovnanie s tými výsledkami, aké sa dozvedia učitelia a zdravotníci.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku