Nejde o projekt na jeden rok
Podľa umeleckého riaditeľa neziskovky Vladimíra Beskida je úspechom projektu aj to, že boli dokončené všetky investičné projekty a vytvorila sa nová platforma pre komunikáciu v širšom európskom priestore. Zárukou pokračovania projektov je podľa neho príspevková organizácia K –13 – Košické kultúrne centrá, ktoré majú projekt ďalej zastrešovať a rozvíjať. Primátor Košíc Richard Raši zdôraznil, že koniec roka 2013 neznamená koniec projektu, práve naopak. „Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 uzatvárame naozaj len symbolicky. V skutočnosti budeme v budúcom roku pokračovať v tom, čo sme začali v tomto roku. Chceme rozvíjať cenné medzinárodné partnerstvá, zabezpečíme udržateľnosť kvalitných kultúrnych podujatí a novej kultúrnej infraštruktúry. Nejde len o jednoročný projekt, ide o udržateľnosť,“ povedal Raši.
Veľkým prínosom je podľa neho aj to, že ešte sa nestalo, aby bolo slovenské mesto tak medializované v zahraničí, ako to bolo v prípade Košíc v tomto roku. Podarilo sa rozšíriť kultúrny život na miesta, kde doteraz veľmi nebol," dodal Raši. Poukázal pri tom na Kunsthalle či nové komunitné centrá v rámci projektu SPOTs.
Košický kraj investične pokryl sedem projektov s celkovým rozpočtom 12,39 milióna eur. Z toho zdroje z EÚ a štátneho rozpočtu tvorili 9,43 milióna eur a vlastné zdroje kraja 2,96 milióna eur. Do programovej časti vložil Košický samosprávny kraj z rozpočtu v rokoch 2010 – 2013 spolu 2,43 milióna eur.
Všetci zainteresovaní poukázali aj na fakt, že projekt a titul Európskeho hlavného mesta kultúry môže aj v budúcnosti výraznejšie naštartovať cestovný ruch nielen v Košiciach, ale na celom východnom Slovensku.
Ukáže až čas
Tomáš Makara z výtvarnej skupiny Kassaboys si myslí, že prípadný úspech či neúspech projektu ukáže až budúcnosť. „Program počas roka bol niekedy rozpačitý, aj v úvodnom ceremoniáli boli veci, ktoré tam nemali byť. Ale nechýbali ani vydarené akcie. Pozitívom je, že sa podarilo zrekonštruovať viacero budov, ktoré majú kultúrne využitie,“ povedal Makara. Mrzí ho, že sa zmenili grantové schémy, o ktoré sa mohli uchádzať rôzne subjekty. „Pokiaľ ide o Kasárne Kulturpark či Kunsthalle, mám obavy o ich využitie počas nasledujúcich piatich rokov. Chýba obsah a dramaturgia, takéto inštitúcie by mali mať vlastných umeleckých riaditeľov,“ uzavrel Makara.
„Tam, kde sa projekt aspoň sčasti držal pôvodných ambicióznych cieľov, sa podarilo dosiahnuť určite zaujímavé výsledky. Komplex Kasární Kulturparku je nesporne unikátnou investíciou a konceptom, ktorý prakticky nemá obdobu nielen na Slovensku, ale ani v širšom geografickom rozsahu. O to zásadnejšou otázkou je ďalší osud a udržateľnosť novej kultúrnej infraštruktúry a aktivít, keďže celý projekt dlhodobo bojuje s nedostatkom finančných a personálnych kapacít a v posledných rokoch aj s absenciou dlhodobých vízií a profesionality,“ myslí si Zora Jaurová, ktorá bola autorkou projektu Košice EHMK 2013 a do mája 2011 aj jeho umeleckou riaditeľkou.
„Za najväčšie pozitívum projektu považujem fakt, že vniesol do verejného diskurzu nové témy, jazyk a filozofiu a prinútil aj politické špičky zaoberať sa modernými konceptmi regionálneho rozvoja prostredníctvom kultúry a kreatívneho priemyslu,“ dodáva. Vidí však aj negatíva projektu. „Ako negatívum hodnotím neschopnosť vymaniť sa z lokálnych politických a lobistických záujmov, ktoré išli na úkor kvality a európskeho rozmeru, ale najmä výrazne nezvládnutý marketing a komunikáciu, ktoré od začiatkuposilňovali tie najhoršie stereotypy o Košiciach a východnom Slovensku a popri nich úplne zaniklo množstvo kvalitných a zaujímavých vecí, ktoré sa v Košiciach počas roka odohrali.“
Aj ona si však myslí, že skutočné efekty projektu Košice 2013 sa budú dať zhodnotiť až v priebehu ďalších rokov. „Až potom sa ukáže, do akej miery dokáže mesto zhodnotiť investície a prípadnú reputáciu nadobudnutú vďaka projektu EHMK.“
