„Človek musí za každú facku pánu Bohu poďakovať. Som za životné kopance šialene vďačná. Najstrašnejšia životná cesta je totiž pohodlie. A nikdy sa nesmie človek ľutovať, vravieť si – a prečo práve ja, keď robím toľko dobrých vecí, a prečo práve mne sa toto a tamto stalo. A tiež sa musíte vedieť radovať z každej maličkosti, pretože, pokiaľ očakávate, že sa budete radovať z veľkých vecí, tak by ste sa nedočkali,“ povedala Růžičková v rozhovore zverejnenom na portáli idnes.cz, keď oslavovala 65. narodeniny.
Predpoveď šamana
Narodí sa ti dievča a bude to herečka. Tieto slová mal predpovedať Růžičkovej otcovi, dôstojníkovi, ktorý roky slúžil v cudzineckej légii, istý africký šaman. A mal pravdu. Aj vďaka tomu, že ju otec k herectvu odmalička viedol. Prvýkrát stála pred kamerou už ako štvorročná, keď sa objavila ako jedno z detí Kudrnových vo filmovej adaptácii Němcovej Babičky režiséra Františka Čápa. A v rovnakom veku už mala podpísanú zmluvu s Národným divadlom.
„Začínala v balete Národného divadla a hrala také tie detské úlohy v rôznych predstaveniach, potom k tomu prišlo nemecké divadlo a neskôr ešte ďalšie,“ zaspomínala si v dokumente Českej televízie z cyklu Príbehy slávnych publicistka Marie Formáčková, ktorá s ňou napísala niekoľko kníh.
„V troch rokoch a štyroch mesiacoch ma dal otec zapísať do baletnej školy Heleny Štěpánkovej, to bola primabalerína Národného divadla. Tam chodili páni choreografi a vyberali si deti pre detský balet. Ako krásna dievčinka som hrala vo veľkých divadlách a potom, keď som sa trochu naplnila, no trochu …tak som hrala na takzvaných kukátkových javiskách,“ zaspomínala si pre Blesk samotná herečka.
Hoci s javiskom mala skúsenosti odmalička, na DAMU sa nedostala. „Trikrát som to skúšala a trikrát ma vyhodili. Raz som mala šabľovité nohy! Potom to bola nedovieravosť hlasiviek! Potom zlý kádrový profil, tak som sa dostala do Prčic a nie do školy,“ povedala herečka denník MF Dnes. Na prijímačkách na DAMU sa však zoznámila so svojím mužom Jiřím, s ktorým mala syna, takisto Jiřího. Spoločne prežili takmer polstoročie. Herečkin syn Jiří zomrel v roku 1999 a Růžičkovej manžel zomrel krátko pred jej smrťou.
Všetky tóny hereckej kreativity
Namiesto DAMU Růžičková vyštudovala za zubnú laborantku. K divadlu ju to však stále ťahalo. Začínala v Mladej Boleslavi ako choreografka a neskôr dokonca v divadle v Příbrame pôsobila ako osvetľovačka. Potom sa dostala do pražského Činoherného klubu. Tu zažiarila v Revízorovi v úlohe Hejtmanky. Divadlo s Revízorom hosťovalo napríklad aj v Londýne. "Helena Růžičková hrá Hejtmanku ako neukojenú rozkošnicu. Je jej všade plno. Žiari v ružovom a zelenom, dokáže sa ponoriť do hlbín sklamania. Groteskná, komická, so schopnosťou vyjadriť presne všetky tóny hereckej kreativity,“ písala vtedy podľa českej wikipedie tamojšia tlač.
K filmu sa Růžičková v dospelosti vrátila najskôr epizódnymi úlohami. Prvou z nich bola družstevníčka v komédii Zdeňka Podskalského Spadla z měsíce (1961). „Vždy veľmi túžila hrať vo filme a v podstate jej bolo jedno, či má hlavnú rolu, alebo nemá hlavnú rolu, mala rada každú rolu,“ spomína Marie Formáčková.
Výraznejšiu príležitosť dal Růžičkovej režisér Jaroslav Papoušek, keď ju obsadil do jednej z hlavných úloh komediálnej série o rodine Homolkovcov. „Helena tu predviedla jeden z najlepších výkonov vo filme. Dokázala zobraziť charakter, ktorý bol ľuďom zrozumiteľný, bez toho, že by vnucovala svoje predstavy,“ citovali režiséra Papouška české médiá. „Hlúpu dokázala zahrať tak inteligentne, že je to až zázrak.“
Romeo a Júlia s Libíčkom
Najvýraznejšími úlohami v Růžičkovej filmografii sú komické postavy. Napríklad Škopková z trilógie Slunce, seno… režiséra Trošku, čarodejnica takisto v Troškovej rozprávke O princezně Jasněnce a létajícím ševci, mama Kami z Fontány pre Zuzanu 2 či vrahyňa v komédii Pane, vy jste vdova. Růžičková dokázala aj z maličkej úlohy vyťažiť maximum. Svedčí o tom množstvo epizódnych postavičiek, ktoré počas kariéry stvárnila, medzi nimi napríklad pacientka psychiatrie, ktorá v Dívke na koštěti čaká, kým príde Kryštof Kolumbus vodovodom. Občas sa jej však popri komédiách ušla aj vážnejšia úloha, ako napríklad v seriáli Karla Kachyňu Vlak dětství a naděje či v štvordielnom projekte Hynka Bočana Přítelkyňe z domu smutku.
Okrem herectva sa Růžičková neskôr venovala aj charitatívnej činnosti a pomáhala napríklad detským domovom. Bola aj patrónkou detského domova Slon v Šarišských Michaľanoch na východe Slovenska.
Růžičková sa raz takto zverila filmovému publicistovi Ondřejovi Suchému: „Veľmi rada by som si v živote zahrala Júliu. Ale nie ako činohru! Ako balet! S Werichom ako Romeom by to už nešlo, je príliš starý a chorý, ale s Libíčkom, s tým by to išlo a bola by to senzácia. Predstav si balet Romeo a Júlia – Libíček a ja – obaja v bielych trikotoch a úplne vážni. Nádhera! Ľudia by pomreli od smiechu.“ Tento sen sa jej síce nesplnil, v mysliach divákov v Čechách a na Slovensku však zostáva zapísaná vďaka množstvu iných úloh, ktoré rozosmievajú dodnes.
