Slovom, televízia a rozhlas by túto vlastnosť média mali mať na zreteli a čeliť jej špecifickými postupmi. Vo väčšine elektronických médií moderných kultúr to dávno rešpektujú ako samozrejmosť. Nie tak na Slovensku.
Postrehy, ktoré tu predostieram, čerpám iba z rozhlasu, a aj tam sa týkajú najmä stanice Devín s jej kultúrno či populárnovedne orientovanými reláciami typu Dolmen, Rubikon, Fokus, Literárny zápisník atď., kde tento úkaz má čas prejaviť sa. V krátkych, prevažne klipovito dynamických vstupoch či spravodajstve ostatných staníc na to totiž nie je priestor. Hádam okrem polhodinovej analytickej relácie Z prvej ruky na stanici Slovensko, kde moderátor(ka) orientáciu medzi hovoriacimi zásadne dodržiava už aj preto, lebo máva pri mikrofóne viac účastníkov.
A ako teda ten záhadný "úkaz“ na Devíne vyzerá v praxi? Hosťom býva spravidla vedec, výtvarník či autor, ktorého (ktorú) moderátor(ka) na začiatku predstaví, potom sa rozprúdi zväčša podnetná diskusia, kde meno hosťa dosť často po celý čas viac nepadne, až pri odhlásení. Takže ak nám meno ušlo alebo sme si reláciu zapli po začiatku, do konca sa nedozvieme, koho to vlastne počúvame, neraz so záujmom. Pritom by stačilo hosťa opakovane oslovovať, tak ako je vo svete bežné.
Uvádzam dva príklady. Literárny zápisník z 22. októbra, ktorého hosťom bol Kamil Peteraj, bol inteligentný a mal spád, ako sa pri takom hosťovi dá predpokladať, a Zuzana Belková robí svoje Zápisníky zaujímavo, takže čas strávený s touto reláciou nebýva marením času. Ale nespomenúť meno hosťa cez celú polhodinu ani raz? Rovnako zaujímavá a navyše rôznorodá je relácia Fokus, na ktorej pracujú viacerí autori(rky). No keď Zuzana Golianová (28. októbra) spomenie meno kameramana Juríčka iba raz, aj to v poslednej tretine, stačí to?
Bolo treba uviesť konkrétne príklady, aby sa moje tvrdenie dalo rukolapne overiť. Sú to však iba príklady pars pro toto, lebo tento úkaz je u nás rozšírený, hoci nič objektívne nebráni tomu odstrániť ho. Stačí si ho uvedomiť ako úskalie dané špecifikom média, kde relácia plynie v čase jednosmerne a nedá sa v nej zalistovať späť.
