Otvorte si Plzeň!

31.01.2015 16:00
Plzeň
Pivná kultúra? Vystúpenie cirkusu La Putyka akoby tiež vzdávalo úctu duchu mesta. Autor:

Tisíce ľudí zaplnili minulú sobotu po zotmení centrálne plzenské Námestie republiky i priľahlé ulice a parky, aby sa stali svedkami veľkorysej šou na oslavu otvorenia projektu Plzeň – Európske hlavné mesto kultúry 2015. „Kolísku piva“ očakáva v tomto roku kultúrne zmŕtvychvstanie.

Tiesnime sa v dobre naladenom dave Plzenčanov i cezpoľných, atmosféra je slávnostná a zároveň napätá. Čakáme, až sa spustí onen veľkolepý otvárací program, o ktorom kolujú po plzenských kaviarňach, krčmičkách, kluboch i baroch fantastické fámy už pekných pár dní.

Zrazu zhasnú svetlá a do tmy a ticha sa rozozvučia zvony. Rozsvietia sa girlandy farebných svetiel a za zvukov hneď znepokojujúcej, hneď zasa povznášajúcej hudby českého dirigenta a skladateľa Marka Ivanoviča sa po stenách katedrály i historických budov na námestí začínajú plaziť farebné obrazce, objavujú sa na nich premietnuté historické nápisy a pestrofarebné pavučiny rozmanitých čiar a tvarov. Po chvíli všetko stíchne a silný lúč bodového reflektoru nasvieti postavu povrazochodca, balansujúceho s tyčou hádam v tridsaťmetrovej výške nad námestím na lane medzi vežami dvoch protiľahlých kostolov.

Zmes zvukov a emócií

„To predsa nemôže prejsť, čo ak zletí dole,“ pýta sa asi sedemročný chlapček vydesene svojho ocka. „Neboj sa, to je cirkusant, je to jeho práca,“ odpovedá otec s pohľadom upreným hore nad seba.

Na pódium uprostred davu vplávajú ladne ako plachetnice tanečnice a tanečníci, niekoľkometrová obria bábka sa otáča a vynáša do výšky dievčatá v princeznovských šatách, akrobati skáču saltá na trampolínach, balansujú na bicykloch, chvíľu spieva zbor, ozve sa Hurvínek so Spejblom, potom zahrajú gajdoši, bigband, zasa zvony – a všetko sa zlieva do jednoliatej fantazijnej zmesi farieb, tvarov, zvukov a emócií. Halucinogénnu atmosféru umocňuje genius loci starobylej architektúry, zaplavovanej dúhovou riekou videomappingových efektov, ilúzií a optických klamov.

Jednotlivé akty magického divadla, ktorého režisérom je divadelník Petr Forman (syn slávneho Miloša Formana), sú prirodzene rozčlenené premietaním kratučkých dokumentárnych skečov o slávnych plzenských udalostiach a osobnostiach, medzi ktorými nechýba cestovateľ Miroslav Zikmund, bábkar Josef Skupa, vynálezca František Křižík či architekt Adolf Loos.

Štyridsaťpäť minút stačí svetoznámemu švajčiarskemu povrazochodcovi Davidov Dimitrimu na prekonanie 240 metrov nad hlavami divákov a je za svoj adrenalínový výkon odmenený búrlivými ováciami. Dimitri zostane v Plzni ešte nejaký čas, pretože súčasťou projektu Európske hlavné mesto kultúry 2015 je tiež desať večerov sólového predstavenia L'Homme Cirque v stane priamo na Námestí republiky.

Štyri živé rieky

Vráťme sa však ešte o pár hodín späť, keď sa za skorého popoludnia začali schádzať tisíce obyvateľov Plzne na štyroch miestach v rôznych častiach mesta.

Už pred štvrtou hodinou popoludní sa začal na štartovných miestach kultúrny program a presne o štvrtej sa so štyrmi prúdmi reprezentujúcimi štyri rieky, ktoré sa v Plzni stekajú, dali na pochod sprievody. Šli v nich deti a učitelia z viac než päťdesiatich základných škôl, zo záujmových združení a z detských domovov so svojimi výtvormi, partia nadšencov s vlastnoručne opravenými mopedmi, včelári, záhradkári, poľovníci, tanečné súbory, klienti sociálnych organizácií, herci plzenských divadiel, športovci, bol tam i voz DinoParku, historické autobusy a električky, automobily hasičského záchranného zboru, pivovarské vozy, voz plzenského rozhlasu a mnoho ďalších.

„Ten nápad, aby v sprievodoch bolo to najlepšie, čo Plzeň má, bol skvelý, pretože ukázal, že nám tu nejde len o to kultúru sledovať a počúvať, ale tiež chceme k nej sami prispievať, vymýšľať a tvoriť,“ hovorí 25-ročný Petr, študent tunajšej univerzity, ktorý nesie v sprievode vlastnoručne vyrobený transparent s obrázkom oroseného pollitra piva a nápisom „Těla i ducha žízeň – zažene řízná Plzeň“.

Práve spoluúčasť obyvateľov na verejnom a kultúrnom živote mesta, ich bližšie poznávanie sa, otváranie a vzájomné obohacovanie sú mimoriadne dôležitými súčasťami plzenskej verzie Európskeho hlavného mesta kultúry. Jednou z najpútavejších akcií v tomto duchu je spoločné vytváranie plzenského rodinného fotoalbumu v rámci projektu Skryté mesto, ktorý otvorí povestné „kukátko“ do súkromia obyvateľov mesta a prostredníctvom jednotlivých príbehov a spoločného albumu Plzenčanov vytvorí obrázok Plzne. Od vlaňajšej jesene až do tohtoročného júna majú obyvatelia príležitosť skenovať svoje fotografie na rôznych miestach po meste alebo ich zasielať priamo do webovej galérie projektu fotoalbum.plzen.eu. Z fotografií budú potom usporiadané dve výstavy v priestore plzenského Depa, doplnené materiálmi z plzenských archívov či prácami študentov.

Ďalšou lahôdkovou akciou z projektu Skryté mesto je mobilná aplikácia pre obyvateľov Plzne aj ich hostí, ktorá ich prostredníctvom telefónov prevedie po neznámych zákutiach Plzne a zoznámi ich s príbehmi, udalosťami a povesťami, ktoré sa k nim viažu.

Pivná kultúra? Vystúpenie cirkusu La Putyka...
Pivná kultúra? Vystúpenie cirkusu La Putyka akoby tiež vzdávalo úctu duchu mesta. Autor: Plzeň2015.cz

Začína sa od prostriedku

Zatiaľ čo v prípade krupicovej kaše platí, že sa je dookola a skončí sa uprostred, pri návšteve kultúrno-metropolitnej Plzne je lepšie to urobiť presne naopak. Stredobodom všetkého diania je totiž nenápadná, ale „veledôležitá“ búdka Meeting Point priamo na Námestí republiky, ktorá slúži ako zdroj informácií, miesto na nákup vstupeniek, propagačných predmetov i občerstvenia, a navyše priestor na stretávanie, debaty, výstavy i hudobné produkcie.

Z praktickej terasky na streche centra si navyše krásne vychutnáte atmosféru srdca mesta a dobre počujete nové zvony na Katedrále sv.¤Bartolomeja, ktoré sú ďalšími plodmi projektu Plzeň – Európske hlavné mesto kultúry 2015. Vďaka nemu vlani vzniklo tiež nové plzenské divadlo, postavené v rámci kandidatúry Plzne na toto ocenenie. Ide, mimochodom, o jediné české kamenné divadlo postavené za posledných 25 rokov a hrá sa v ňom činohra, opera, balet i muzikál.

Jedným z najväčších lákadiel budú dve výstavy z diela slávneho plzenského rodáka Jiřího Trnku, na ktorých príprave sa podieľal i výtvarníkov syn Jan. Prvá má názov Ateliér Jiřího Trnku a bude zatiaľ najkomplexnejším predstavením autorovej tvorby animátorskej, bábkarskej, maliarskej i sochárskej. Návštevníci si budú môcť prezrieť Trnkov rezbársky ateliér a sami si vyskúšať bábky rozhýbať a nasnímať, v ďalšej miestnosti si môžu pustiť Trnkove filmy. Vo februári potom bude otvorená ešte jedna Trnkova výstava s názvom Záhrada¤2, ktorá priblíži originálny svet jeho rozprávok a má osloviť hlavne deti.

Udalosťou, kvôli ktorej zavíta do Plzne mnoho labužníkov umenia, bude nepochybne výstava diel slávneho plzenského rodáka, dizajnéra a typografa Ladislava Sutnara. Jej hlavným artefaktom je slávny cyklus ženských aktov, ktoré Sutnar nazýval Venuše, a niekoľko olejov na plátne, kde autor experimentuje s geometrickými znakmi v priestore. Umiestnenie výstavy do priestorov Galérie mesta Plzne má dobrý dôvod: budova galérie je totiž miestom, kde sa tento slávny tvorca v roku 1897 narodil.

Vystavovať, hrať a tancovať sa však bude i v novo upravených alebo prispôsobených priemyselných objektoch, z nich najatraktívnejší je legendárny pivovar Plzenský Prazdroj, ktorý pozýva na koncerty alebo na príbehy spojené s pivovarníckym remeslom. V areáli Škody Plzeň vzniklo najmodernejšie science centrum a planetárium, v areáli bývalej Papierne sa rozrastá kultúrne centrum Papiereň, v bývalej vozovni mestského dopravného podniku vznikne od apríla rozsiahle výstavné centrum Depo.

Pestuj priestor

Najväčším strašiakom mamutích akcií, akou je i Európske hlavné mesto kultúry je všetečná otázka, čo bude potom, až sa ročný raj kultúry a občianskej spolupatričnosti, štedro dotovaný Európskou úniou, skončí. Čo z toho všetkého zostane? Nezačnú v eufórii vybudované kultúrne stánky chátrať a nepríde teda celá tá obrovská energia ľudí, ktorí už niekoľko mesiacov skultúrnením Plzne žijú, i s tými miliónmi eur, navnivoč?

Aby sa niečo také nestalo, o to sa nesmierne sympaticky usiluje projekt nazvaný Pestuj priestor. Ide vo svojej podstate o burzu nápadov a podnetov, ako skultúrniť Plzeň v širšom zmysle slova tým, že miestni obyvatelia sami od seba a za vzájomnej pomoci oživia a zvelebia verejný priestor. Zmyslom je zapojiť verejnosť do rozhodovania o podobe mesta, do dialógu s odborníkmi a miestnou správou a spoločnými silami uskutočniť čo najviac zmien.

V Plzni to z nejakého záhadného dôvodu funguje. Vznikli projekty, v ktorých napríklad uznávaní slovenskí architekti Matúš Vallo a Oliver Sadovský zadarmo rozpracúvajú podnety občanov, aby mali estetickú hodnotu a väčšiu šancu na realizáciu, v lete sa na rieke Radbuze objaví plaváreň a štýlová kaviareň s požičovňou lodičiek a uskutoční sa festival dobrovoľníctva Andělfest. Mala by začať fungovať občianska adopcia sôch na verejných priestranstvách, v parkoch a prielukách sa najskôr na jar objavia „truhly plné prekvapení“, ktoré budú skrývať spoločenské hry, knihy alebo športové náčinie na voľné vypožičanie.

V rámci ďalšieho projektu, ktorý vznikol z nápadov Plzenčanov, by sa mala celá Plzeň ponoriť do ružovej, pretože každý jej obyvateľ dostane do schránky niekoľko cibuliek ružových tulipánov, ktoré podľa svojho uváženia vysadí na verejnom priestore.

A ďalší mimoriadne prospešný námet si zase berie na mušku monitorovanie kultúry toaliet a prípadné vytvorenie náhradných záchodových kapacít v centre mesta.

Napokon 31. mája sa pod heslom „Poďte sa zoznámiť so svojimi susedmi!“ Plzeň pripojí k Európskemu dňu susedov. Ten má na programe napríklad susedské cyklojazdy a športovanie, komentované prechádzky po zaujímavých miestach v susedstve, a hlavne spoločné susedské večere priamo na ulici pred domom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Plzeň #EHMK 2015
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk