Pomohol slovenskej kultúre? Prieskum, ktorý zverejnila agentúra MVK, tvrdí, že je piatym najlepším zo všetkých členov Ficovej vlády. Čo sa mu však podarilo dosiahnuť? Počas Maďaričovho pôsobenia na ministerstve nevznikol výraznejšie rezonujúci rozpor medzi ním a kultúrnou obcou, ak nepočítame nesúhlas rádií s kvótami na slovenskú hudbu či nesúhlas folkloristov s nahlasovaním verejne prezentovaných ľudoviek Slovenskému ochrannému zväzu autorskému, ktoré však nakoniec z nového autorského zákona vypadlo. Maďarič je navyše – na rozdiel od predchádzajúceho ministra Daniela Krajcera (2010 – 2012) – sám členom umeleckej obce. Počas jeho ministrovania mu hry uviedli bratislavské Divadlo Aréna aj zvolenské divadlo.
Hneď na začiatku volebného obdobia sa Maďarič obklopil odborníkmi z kultúrnej obce, keď zriadil Radu vlády SR pre kultúru, v ktorej sú viaceré rešpektované osobnosti z rôznych oblastí kultúry a Maďarič s ňou konzultoval svoje kroky. Vznikla tiež stratégia rozvoja kultúry na Slovensku na roky 2014 – 2020. Je dôležitým sumarizačným dokumentom, ktorý vznikol na základe širokej diskusie.
Po nástupe do funkcie si Maďarič ako svoje priority stanovil vznik Fondu na podporu umenia, vybojovanie balíka peňazí z eurofondov na obnovu pamiatok, nový autorský zákon a rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie. Toto sa mu podarilo splniť, hoci rekonštrukcia SNG sa začala iba pred niekoľkými dňami. Treba povedať, že konečne. Modernú prístavbu SNG totiž zatvorili pred štrnástimi rokmi kvôli havarijnému stavu a SNG tak prišla o 1¤800 štvorcových metrov výstavnej plochy. Galéria navyše už pred tromi rokmi v očakávaní rekonštrukcie vysťahovala všetky priestory. Ochrana vyprázdnených objektov, v ktorých sa začali udomácňovať ľudia bez prístrešia, stála štátnu kasu od leta 2015 36-tisíc eur.
Čo sa podarilo a čo nie
Kontroverzne vnímanou zmenou je diktát ministerstva rádiám, že majú hrať viac domácej hudby. V roku 2013 sa skončila po pätnástich rokoch hudobná anketa popularity Slávik. Pre nezáujem verejnosti. Nútiť komerčné rádiá, aby poslucháčom nasilu nútili niečo, o čo nie je záujem, je v tomto ohľade zvláštny krok.
Súkromné rádiá tvrdia, že portfólio hrateľných slovenských interpretov vzhľadom na formát tej-ktorej stanice je obmedzené. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc chcela proti zákonu podniknúť právne kroky, ktoré nešpecifikovala. Verejnoprávny rozhlas so slovenskou hudbou problém nemá, tvrdí, že už teraz jej hrá dosť. Čo novela do éteru prinesie alebo neprinesie, sa ukáže po prvom apríli. Je možné, že sa bude hrať dookola tých istých zopár interpretov a piesní ako dnes, akurát dostanú priestor častejšie.
Dobrou správou pre umenie nebolo ani stiahnutie nového stavebného zákona z parlamentu. Mal totiž priniesť povinnosť umiestňovania umeleckých diel na stavbách financovaných z verejných zdrojov. Takisto ošetroval ochranu týchto diel.
Zásadným krokom dobrým smerom je vznik Fondu na podporu umenia. Umelecká obec roky volala po zmene grantového systému a Maďarič toto volanie vypočul. Zmena nebude iba formálna, a navyše do grantového systému prinesie tento rok milióny eur navyše. V roku 2011 počas ministrovania Daniela Krajcera bolo na granty, ktoré po novom spadajú pod fond, vyčlenených sedem miliónov eur. V rokoch 2012 a 2013 to bolo 8,9 milióna eur a vlani vyše 10 miliónov eur. Fond na podporu umenia dostane ešte o päť miliónov eur navyše. Okrem toho je pozitívom, že fond je samostatnou verejnoprávnou inštitúciou, ktorú neriadi ministerstvo kultúry. Okrem nezávislosti prináša aj menej byrokracie a bude pružnejší. Kým predtým mohlo vybavenie žiadosti trvať aj päť mesiacov, fond bude mať lehotu šesťdesiat dní. Pozitívne tiež je, že potrebné potvrdenia dodá záujemca o podporu až potom, keď mu grant schvália.
Samozrejme, fond, ktorý prvé výzvy na podporu vypísal iba koncom minulého roka, ešte ťažko hodnotiť. Počas svojho prvého pôsobenia na ministerstve kultúry však Maďarič z grantového systému vyňal audiovíziu a vznikol Audiovizuálny fond. Tento krok sa ukázal ako úspešný, filmári si ho pochvaľujú a kiná zaznamenali rast premiér slovenských filmov.
Ďalšou splnenou Maďaričovou prioritou je nový autorský zákon, ktorý nahradil legislatívnu normu z roku 2003. Aj táto iniciatíva bola potrebná nielen kvôli digitálnej dobe a novým autorskoprávnym situáciám, ktoré priniesla. Zákon sa v parlamente stretol aj s podporou opozície – za hlasovalo 105 poslancov zo 133 hlasujúcich, 28 sa zdržalo, proti nebol nikto.
Drahšie smart televízory
Nový autorský zákon oproti pôvodnému definuje divadelné či výtvarné dielo, rozširuje výnimky, ktoré umožňujú použitie chránených diel bez súhlasu autora a zaplatenia odmeny. Zavádza tiež povinnú dohodu o spoločnej správe práv, ktorá umožní reštauráciám, kaderníctvam a ďalším komerčným prevádzkam, v ktorých znie rádio, aby autorské práva vysporiadali jednou licenčnou zmluvou. Doteraz museli uzatvárať zmluvy s viacerými organizáciami, z ktorých každá zastupuje iných držiteľov autorských práv.
Zákon zaviedol aj zmeny v náhrade odmeny autorom za zhotovovanie kópií ich diela a rozšíril počet zariadení, na ktoré sa vzťahuje. Sú medzi nimi smart televízory, herné konzoly či čítačky kníh, za ktoré sa doteraz neplatilo. To podľa ekonómov zdvihne ceny elektroniky. Za smart televízor zaplatí zákazník o tri percentá viac a IT Asociácia upozornila, že kým doteraz bola sadzba za počítač 0,5 percenta a rátala sa z ceny pevného disku, po novom sa zvýšila na jedno percento, ale z ceny celého počítača, čo je asi desaťnásobný nárast poplatku, ktorý putuje autorským zväzom.
Foto: ASFK
Kotleba už granty nestopne
Vráťme sa ešte k Fondu na podporu umenia. Okrem už spomínaných prínosov bude vyhlasovať viac výziev pre jednotlivých umelcov. To mu umožní rozložiť si „administratívnu energiu“ na celý rok. Rozdelenie prostriedkov bolo predtým viazané k fiškálnemu roku, preto ministerstvo vydávalo iba jednu výzvu a na konci roka muselo zostávajúce peniaze vrátiť do štátnej pokladnice. To Fond na podporu umenia ako verejnoprávna inštitúcia nemusí a môže tak poskytovať aj viacročnú podporu.
O rozdelení grantov rozhodnú odborné komisie. Tie síce rozhodovali aj doteraz, vymenúval ich však minister. Teraz vzniknú na základe výzvy, kandidátov bude predkladať kultúrna a umelecká obec a posúdi ich rada fondu.
Pôvodný grantový systém sa zameriaval najmä na podporu prezentácie už vytvorených diel, fond bude podporovať aj proces tvorby. Bude udeľovať aj štipendiá. Ich výška na mesiac zodpovedá výške priemernej mzdy v hospodárstve na daný rok. Celkovo je šesť dotačných programov. Trojica dotačných programov – obnova pamiatok, granty pre znevýhodnené skupiny a kultúrne poukazy pre žiakov a študentov – zostávajú v gescii ministerstva kultúry.
Dôležitou zmenou je, že fond uzatvára zmluvy priamo s poberateľmi podpory a do tohto vzťahu nebude vstupovať obec či vyšší územný celok. Takže by sa už nemal stať prípad ako vlani v Banskej Bystrici, keď župan Marian Kotleba odmietol podpísať granty dvom divadlám. Doplnenie zákona o fonde definuje od 1.¤januára aj pojem profesionálny umelec v slobodnom povolaní. Bude ich evidovať fond, ktorého komisia tiež rozhodne o tom, komu možno štatút priznať. Evidencia nie je povinná, ale vďaka nej získava umelec oficiálne tento status a v budúcnosti to môže byť rozhodujúce pre udelenie rôznych bonusov pre umelcov.
Viac slovenských filmov v kinách
K zriadeniu novej inštitúcie viedli aj skúsenosti s Audiovizuálnym fondom. Hoci sa nevyhol omylom ani kritike, opodstatnenie má. Kým pred jeho vznikom malo v roku 2007 premiéru päť slovenských filmov, v roku 2009 to bolo desať snímok, v roku 2012 dvanásť, o rok neskôr štrnásť a v roku 2014 až devätnásť hraných a dokumentárnych filmov. Vlani slovenské kiná uviedli osemnásť domácich premiér.
S divákmi, ktorých do kín pritiahli, to bolo slabšie, ale aj v tomto smere sa našli úspešné tituly. Výnimočným bol Kandidát Jonáša Karáska, ktorý v roku 2013 pritiahol 80-tisíc divákov a stal sa jedenástym najnavštevovanejším filmom roka. Dokument o Paľovi Demitrovi 38 (2014) sa zase s takmer 114-tisíc divákmi stal najnavštevovanejším dokumentom v ére samostatnosti. O čo menej divákov doma, o to väčšiu prestíž vo svete zaznamenali snímky Môj pes Killer (2013) režisérky Miry Fornay, ktorá si odniesla hlavnú cenu z MFF v Rotterdame, Eva Nová (2015) Marka Škopa s cenou FIPRESCI z Toronta či Koza (2015) Ivana Ostrochovského ocenená na viacerých medzinárodných prehliadkach.
Úspechy doma zase slávila produkcia z dielne Slovenského národného divadla. V divadelnej ankete DOSKY vyhlásili za najlepšiu inscenáciu sezóny minulý rok provokatívnu a polemickú hru Mojmír¤II. alebo Súmrak ríše, rok predtým zas temnú fresku Láskavé bohyne. Za tri posledné sezóny získala Činohra SND trinásť prestížnych ocenení DOSKY.
Divadlo pritiahlo aj návštevníkov. Operné, baletné a činoherné predstavenia videlo minulý rok 278¤312 divákov (v roku 2012 ich bolo 245¤214). Minulý rok zaznamenalo SND aj rekordné tržby v hodnote 2¤961¤685 eur (v roku 2013 „zarobilo“ len 2¤477¤099 eur). Do života uviedlo medzinárodný festival Eurokontext, ktorého ambíciou je konfrontovať vlastnú tvorbu s renomovanými zahraničnými produkciami. Minuloročný znížený rozpočet, ktorý je v rozpore so snahou vytvárať európskym scénam konkurencieschopné operné diela, uviedol Friedrich Haider ako dôvod, prečo sa k 1.¤júlu minulého roka vzdal postu riaditeľa Opery SND.
Busta, ktorú nikto nechcel
V lete na ministerstve kultúry padali hlavy. Prevalila sa kauza Berniniho busty. Údajne až 30 miliónov eur zaplatilo losangeleské Gettyho múzeum za mramorovú bustu pápeža Pavla¤V. obchodníkovi, ktorý ju na Slovensku kúpil za smiešnych 24-tisíc eur. Dielo, o ktorom si u nás desaťročia mysleli, že je iba kópiou, pokladá totiž múzeum za nesmierne cenný originál z dielne Giana Lorenza Berniniho.
Busta pochádza zo zbierky Ernesta Zmetáka, kde roky nepovšimnutá odpočívala. Keď ju dediči cez aukčnú spoločnosť SOGA ponúkli koncom roku 2013 do dražby za 47-tisíc eur, záujemca sa nenašiel. Dražba sa opakovala s ročným odstupom a bustu, označenú ako dielo neznámeho autora vytvorené podľa Berniniho, ponúkala za 24-tisíc eur. Opäť neúspešne, ale po aukcii sa našiel záujemca, ktorý ju za túto cenu kúpil. A neskôr aj predal za údajne až 30 miliónov eur Gettyho múzeu.
Tu zlyhalo ministerstvo. Kupec ho musel požiadať o povolenie na vývoz sochy. To aj spravil, a hoci dielo kúpil ako bustu neznámeho autora, v žiadosti o vývoz uviedol, že ide zrejme o Berniniho dielo v hodnote zhruba sedem miliónov eur. Štátna radkyňa na ministerstve však v liste pre komisiu, ktorá vývoz povoľuje, svojvoľne napísala, že ide iba o dielo podľa Berniniho. A tak vývoz povolili. Minister odvolal členov komisie aj šéfa sekcie kultúrneho dedičstva. Ministerstvo neskôr povolenie na trvalý vývoz zrušilo.
Cenzúra v hlavnom meste kultúry
Do posledných štyroch rokov spadá aj projekt Košice Európske hlavné mesto kultúry, ktorým Košice žili nielen v roku 2013. „Program počas roka bol niekedy rozpačitý, aj v úvodnom ceremoniáli boli veci, ktoré tam nemali byť. Ale nechýbali ani vydarené akcie. Pozitívom je, že sa podarilo zrekonštruovať viacero budov, ktoré majú kultúrne využitie,“ zhodnotil koncom roka 2013 pre Pravdu Tomáš Makara z výtvarnej skupiny Kassaboys s tým, že prípadný úspech či neúspech projektu ukáže až budúcnosť.
Už pred oficiálnym štartom však práve výtvarná skupina Kassaboys zažila nemilé prekvapenie, keď jej košický magistrát scenzuroval inštaláciu upozorňujúcu na blížiaci sa otvárací ceremoniál podujatia Košice EHMK úryvkami z článkov, ktoré citovali vyjadrenia predstaviteľov mesta o EHMK. Hovorili o tom, že rekonštrukcia Kulturparku a vznik Kunsthalle sa nestihnú v plánovanom termíne, či to, že stoličku bývalej šéfky projektu Zory Jaurovej rozkýval koncert kapely s vulgárnym názvom.
„Tam, kde sa projekt aspoň sčasti držal pôvodných ambicióznych cieľov, sa podarilo dosiahnuť určite zaujímavé výsledky. Komplex Kasární Kulturparku je nesporne unikátnou investíciou a konceptom, ktorý prakticky nemá obdobu nielen na Slovensku, ale aj v širšom geografickom rozsahu,“ hodnotila projekt koncom roku 2013 Zora Jaurová, ktorá bola umeleckou riaditeľkou EHMK do roku 2011.
Určité kauzy sa nevyhli ani Kasárňam Kulturparku spadajúcim pod organizáciu K13 financovanú z verejných zdrojov. Vlani v júni tam mala vystavovať česká umelecká skupina Rafani. Výstavu však zrušili. Oficiálnym dôvodom boli praskajúce stĺpy v galérii Kulturparku a bezpečnosť návštevníkov. Diela, ktoré mali aj politický obsah, pripravovali výtvarníci špeciálne pre Košice a v zrušení výstavy z bezpečnostných dôvodov videli iba zámienku riaditeľa organizácie Jána Kováča. "Pán Kováč cenzuruje a zasahuje do programu galérie,“ tvrdila skupina.
Kováč iba mesiac predtým vyvolal rozruch pre zmenu v divadelnom svete, keď zrušil predstavenie uznávaného divadelného štúdia Farma v jeskyni z Prahy. Malo byť vrcholom festivalu Use The City. K13 argumentovalo v e-maile divadelníkom "dôvodmi politickej povahy“. Kováč to neskôr poprel s tým, že išlo o nedostatok financií, čo však odmietla manažérka podujatia Blanka Berkyová. Dohrou týchto udalostí bolo, keď sa koordinátori výtvarnej Ceny Oskára Čepana rozhodli, že plánovanú výstavu finalistov prestížneho ocenenia presunú z Kulturparku inam.
Súčasťou projektu EHMK bola aj prestavba starej krytej plavárne na moderný kultúrny stánok – Kunsthalle. Otvorili ju v júli 2013 a Košice tak o pol roka predbehli Bratislavu, kde sa o Kunsthalle hovorilo dvadsať rokov, ale zriadili ju až 1.¤januára 2014. Za dva roky sa tu zorganizovalo 145 vzdelávacích programov, ktoré pritiahli 2¤874 návštevníkov. Výstavy si podľa riaditeľa Slovenského centra vizuálnych umení pozrelo 57¤226 návštevníkov.
