Čokomilka bookzinová

06.08.2009 07:00

Jedna z najdlhšie píšúcich blogeriek na blog.pravda. Literárne texty sú významnou súčasťou jej tvorby na blogu.

Vytvorila rozsiahlu spleť článkov spoločenského, politického a kultúrneho zamerania.

Naposledy vytvorila seriál o blogeroch. Nazvala ho Medailóny prozaikov blogu a pár ich aj ušila. 

Natíska sa mi predstava takisto ušiť na čokomilku medailón, myslím si totiž, že by tu jednoducho nemal chýbať. (A možno to robím aj s trochou zlomyseľnosti: nech si to Mrs.Bookzinová vyskúša aj z opačnej strany.)

No, písať o čokomilke nie je také jednoduché. Prečo?

Na prvotnú a základnú odpoveď netreba chodiť až tak ďaleko. Stačí začať od pseudonymu.

Teda, ešte skôr, ako začnete pátrať v rozsiahlom teritóriu čokomilkinho blogu, skúmať jeho pestrý reliéf, popritom sa zhlboka nadychovať a potom zadržiavať dych, ponárať sa, a zase sa vynárať, a navyše, ak vás pri pátraní prekvapí poriadna búrka a vypadne eklektický prúd, a vám sa po tom všetkom, čo ste doteraz preskúmali, nebude chcieť vyplávať, a tak sa budete musieť ponárať v hlbočinách a brodiť v plytčinách len z petrolejovou lampou a na tridsať percent fungujúcim laptopom,  bolo by dobré, ak by ste sa lepšie pozreli na čokomilkin pseudonym.

Čokomilka bookzinová nám už svojím pseudonymom chce dať neskrývane najavo, že miluje. To je po prvé. Čo miluje, si rozoberieme postupne. Po druhé,  z pseudonymu je jasné, že má blízko ku knihám. Akým knihám, aj to sa pokúsime rozobrať.

Čo teda čokomilka miluje?

Pseudonym by nás mohol zvádzať si myslieť, že čokomilka zo všetkého najviac miluje čokoládu. Avšak z jej próz sa dozvedáme, že napriek všetkým ťažkostiam a karambolom, napriek sarkasticko-ironickej póze jej navonok sebavedomých a samostatných hrdiniek, pretĺkajúcich sa svetom a nemajúcich núdzu o zážitky,  hľadá lásku, jej sladkú stránku, bezpečnú náruč, kde by mohla snívať svoje odvážne a sladké sny (novela Láska v Toskánsku, poviedky Bratislavská fiflena, Eliškine karamboly.) Lebo čokomilkine hrdinky sú skrz-naskrz odvážne.

A dostávame sa k druhej časti pseudonymu: Bookzin.

Bookzin okrem nápovedy o záľube v literatúre vo mne evokuje niečo, v čom si čokomilka bookzinová listuje s prehľadom ako v nejakom knižnom žurnále, v ktorom sa vyzná, pozná jeho obsah, celý abecedný zoznam aktérov, menších, väčších, významnejších aj takých celkom pod čiarou, vyhrievajúcich sa na výslní alebo skrývajúcich sa na hrane noci a dňa, pozná ich skrýše, tajné konšpiračné miesta, zákutia ich dvojitého života, jednoducho – pripomína mi čokomilkinu supranetovú aj subnetovú galerku.

Že prostredie rôznych spoločenských vrstiev naozaj detailne pozná, presvedčila aj vo sci-fi-krimi poviedke Na vetve baobabu zaškriekal sup.

Táto znalosť by sa jej pri písaní napríklad detektívky dala závidieť.

Z povedaného je dosť jednoznačné, prečo je na čokomilku ťažké ušiť jej medailón.

Lebo snaha spojiť romantickú lásku po hrob s poznaním krutej reality s jej  hlavným cieľom – honbou za peniazmi a túžbou žiť a užiť, je všeobecne priťažké sústo.

Možno preto čokomilkine hrdinky ostávajú individualitami samými o sebe a romantická láska sa posúva ďaleko do budúcnosti, do sveta sci-fi.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku