Začína sa rokom 1947, keď sme svedkami zbližovania sa mladého básnika s robotníkmi, u ktorých býva a pije, keď odíde z otcovej vily. Stretáva femme fatale, fotografku a poetku, do vzájomne vášnivého vzťahu naraz príde február 1948 a všetko zhorkne. Surrealistické provokácie v kaviarňach hrozia kriminálom, kolega maliar zomiera na tuberkulózu a literárnych priateľov odvádza tajná polícia a čakajú ich procesy a šibenica.
Jedinou šancou básnika, ako okamžite prežiť, je útek do šialenstva, čo ho zachráni pred vojenskou dochádzkou. Ale vie, že slobodní umelci ako on v stalinskom Československu dlho neprežijú, a preto spolu s milenkou plánujú útek za hranice…
V hlavnej role Krištof Hádek a Karolina Gruszka, režíroval Tomáš Mašín. Nič nie je navyše, dobová atmosféra skvelá, surrealistická žirafa chodí Prahou, komunisti likvidujú kaviareň, v ktorej hráva ľudu nepriateľský jazz, a elegantnú módu predfebruárových dám strieda totálny realizmus psychiatrickej liečebne. Nič z deja netrčí, dejepis nasilu sa nekoná, tradične uvidíme veľa slovenských hercov v menších rolách a úplne organicky vnímame aj občasnú recitáciu básnika do kamery vrátane slávnych veršov „nikdo o mně neví, že jsem marxist levý“.
Verme, že v krátkom čase príde film aj na Slovensko, kde svoje posledné roky prežil básnik a filozof Egon Bondy. Nemuseli sme ho milovať, ale prehliadnuť sme ho nedokázali, nemohli a nechceli.
