Či tomu veríte, alebo nie, má to svoju logiku. Pretože zatiaľ čo opičí predkovia ľudí na zber ovocia a vyhrabávanie korienkov nepotrebovali stratégiu a taktiku, ale iba vlastné dobré oči, šikovnosť a občas možno aj drzosť uchmatnúť lepší kúsok inému spred nosa, pri love živej koristi sa mnoho zmenilo.
Predovšetkým to, že tento namáhavejší spôsob zháňania obživy bol prvým krokom a dôvodom na spoluprácu. Na komunikáciu. Na myslenie. Na to, aby namiesto rúk neuvážene metajúcich kamene a namiesto neefektívne sekajúcich pazúrov opičí predkovia ľudí vymysleli účinnejšie zbrane.
Paradox, keď uvážime, že práve cez lov a zabíjanie sa napokon ľudstvo dostalo k altruizmu. Tomu, čo nás naň nabádajú a čo sa naň sami nabádame najmä v decembri.
Prečo práve v tomto mesiaci? Je to azda preto, že patrí temným silám a zlým duchom, ktorí opúšťajú svoje skrýše? Možno. Zaháňame ich tancom, spevom, ohňostrojmi. Aby sme nasledujúce ráno unavení, ale spokojní skonštatovali, že sme sa porátali s ďalším obdobím. Že sme opäť kúsok času premenili na minulosť. Minulosť, ktorá má pred budúcnosťou jednu obrovskú výhodu: Je nám dôverne známa.
Preto sa tomu vôbec nebráňte – bilancujte! Hodnoťte. Porovnávajte! Vypĺňajte kolónky Dal, Nedal, Má dať. Presúvajte resty do ďalšieho roka. Ľudia predsa potrebujú systém. Potrebujú čas rozdelený na dni, mesiace, hodiny, roky. Potrebujú svoju ľudskú svorku. Minulosť. Vedomie pominuteľnosti. A tiež trošku pátosu. Takého, čo sa v hurhaji na konci roka stratí.
Takže bez ostychu pridám aj ja svoj diel. Altruizmu. Pátosu. Azda to svoje klišé zjemním, keď ho obalím slovami, ktoré povedali iní. Večne živí. Slávni. Podľa niektorých vraj viac ako Kristus – Beatles: All you need is love. Užívajte si lásku v akejkoľvek podobe. Po celý rok.
