Ale čo tí ostatní? Trocha ich ľutujem. Predsa len, dostať sa do finále nie je až také jednoduché. Dobre, užijú si krátkej mediálnej slávy, získajú nových čitateľov a ich knihy sa budú viac predávať. No a život ide ďalej. Môžu začať písať novú knihu. Práve v tom je ten háčik.
Niektorí spisovatelia hovoria, že im taká finančne dotovaná cena poskytuje „čas na písanie a možnosť na vznik nového diela“. Aj ja si to myslím. Čas sú peniaze. Nech mi jazyk zdrevenie, ak by som tvrdila, že by som Anasoft Literu niekedy nechcela vyhrať. Lenže spisovateľov je veľa a takáto cena len jedna. Keby bolo viac cien a dokonca viac oceňovaných literárnych kategórií, bolo by viac „víťazov“ a viac času na písanie. Keby, keby, boli by sme v nebi.
Minule som sa pokúsila v nákupnom centre vymeniť poviedku za liter mlieka. Vyhodili ma. Možno keby štát zreformoval konečne systém udeľovania a výšky štipendií, nemuselo by byť toľko „víťazov“. Aby sa spisovatelia/spisovateľky v našom literárnom svete nielen objavovali, ale sa aj udržali a prežili. Písanie je beh na dlhú trať. Držím teda palce združeniu Ars_litera a všetkým, ktorí sa do finále nedostali. Sláva víťazom aj porazeným!
