„Tam, kde sa pred rokom zdúvali parkety, dnes sa hrdo dvíha štafeta starej Cvernovky. Tam, kde pred rokom prýštila voda z potrhaných radiátorov, dnes prýšti živá kultúra a tvorivosť. No a napokon, toto predtým bývala škola, a dnes sem ľudia chodia naozaj radi. Nič z toho by nebolo možné, keby si umelci a ostatní kreatívni ľudia zo starej Cvernovky neobliekli montérky a nevrhli sa do ,prerábky‘. Ruky, ktoré dovtedy zvierali skôr telefóny, klávesnice či tablety, začali zvierať krompáče, lopaty a fúriky,“ zaznelo v básnickom podaní komika Samuela Trnku na úvod štvrtkovej tlačovej konferencie, kde Nadácia Cvernovka predstavila plán aktivít na rok 2018.
Práve Nadácia Cvernovka zastrešila vyhostený tvorivý potenciál umeleckých ateliérov a snažila sa pre ne nájsť nový domov. Ten napokon našli v budove bývalej chemickej školy, ktorú od bratislavskej samosprávy získali do prenájmu na 25 rokov. „Keď sme sem roku 2016 prišli, budova bola už šesť rokov opustená. Priestory boli v rôznom štádiu rozkladu, do práce sme sa teda pustili už od prvého dňa, spoločne s ľuďmi z jednotlivých ateliérov. Trvalo to asi rok, dokým sa sem presťahovali,“ priblížil jeden z členov nadácie, grafický dizajnér Boris Meluš. V súčasnosti v priestoroch Novej Cvernovky sídli viac ako 40 ateliérov. „Komunita, ktorú sme tu vybudovali, je veľmi dôležitým aspektom nášho úsilia. Nechceli sme byť ako developeri, ktorí prerobia priestory a potom si nájdu nájomníkov. Všetky dôležité rozhodnutia sa snažíme robiť spolu.“
Nový kultúrny uzol
Po skončení rekonštrukčných prác môže Nová Cvernovka naplno realizovať aj svoju ďalšiu ambíciu – stať sa významným kultúrnym uzlom na mape Bratislavy. O to sa snaží aj vďaka podpore Nadácie VÚB. „Uplynulý rok som ešte strávil s prilbou na hlave a musím priznať, že posledné dni to bolo naozaj náročné. Veľmi som sa tešil na to, keď sa už všetko prestane točiť okolo betónu, tehál a sutiny a budeme sa môcť venovať tomu, kvôli čomu sme celú rekonštrukciu museli absolvovať. Základným cieľom bolo vytvoriť v Bratislave druhé kreatívne centrum,“ povedal ďalší z členov nadácie, režisér Vilo Csino, ktorý je zodpovedný za kultúrne dianie. Veľmi dôležitú úlohu hrá podľa neho práve lokalizácia Novej Cvernovky rešpektujúca genius loci daného miesta. Budovu bývalej chemickej priemyslovky na Račianskej ulici navrhol známy československý architekt Vladimír Karfík, ktorý pre Tomáša Baťu projektoval aj mesto Zlín. Pôvodne administratívnu budovu k neďalekému závodu Dynamit-Nobel zmenili na školu až po niekoľkých rokoch.
Aby mohla Nová Cvernovka usporadúvať kultúrne akcie pre verejnosť, musela vybudovať priestor, ktorý jej na starej adrese oficiálne chýbal. V novej multifunkčnej sále teraz môžu hostiť rôzne druhy podujatí – od výstav, koncertov až po divadlá, prednášky či stand-up comedy. Z plánovaných akcií na tento rok budú medzi najzásadnejšie opäť patriť 9. ročník podujatia 1. MÁJ – deň otvorených ateliérov, ktoré sa každoročne teší obrovskej popularite, ale aj multižánrový literárny festival Autoriáda 2018 či festival NASUTI, ktorý spojí ekológiu a vizuálne umenie.
Inšpirácia pre ostatných
V priestoroch Novej Cvernovky bude mať stálu scénu projekt Pecha Kucha či improliga Popuk! Pravidelný verejný program sa bude okrem hlavnej sály odohrávať aj v iných priestoroch v rámci budovy. Jedným z nich je aj nedávno otvorená verejná knižnica Kabinet pomalosti, ktorá si dáva za cieľ rozvíjať kultúru čítania nielen literárnych textov, ale aj komunikácie prostredníctvom prednášok, seminárov či diskusií. Nová Cvernovka sa takisto stane domovom rezidenčného centra Reaktor zameraného na umelecké a výstavné projekty, vzdelávanie a výskum. „Druhým ťažiskom budú samostatné aktivity Nadácie Cvernovka, ktoré sa budú zaoberať dlhotrvajúcimi problémami spoločnosti,“ dodal Csino a zároveň všetkých pozval na jarné pílenie nelegálneho bilbordu, ktorý stojí v areáli školy.
Otvorenie Novej Cvernovky považuje za obrovský úspech aj fotograf Šymon Kliman. „V novembri sme boli na konferencii v Kyjeve, kde sme chceli načerpať know-how od veľkých kultúrnych centier v celej Európe. Až keď sme náš príbeh rozprávali ostatným, pochopil som, že sa nám vlastne podaril malý zázrak. To, čo sme vybudovali za taký krátky čas, sa aj v západnej Európe deje omnoho dlhšie. Podpísali sme kontrakt na 25 rokov, zrekonštruovali budovu a presťahovali sem celú kreatívnu komunitu asi za rok a pol. Ostatní nám nechceli veriť, pýtali sa, ako je to vôbec možné,“ spomínal si Kliman. Práve odovzdávanie nadobudnutých skúseností a poznatkov prostredníctvom rôznych diskusií či publikácií je pre Novú Cvernovku záväzkom do budúcnosti. Kreatívci veria, že by ich príbeh mohol inšpirovať a dodať odvahu aj ďalším podobným iniciatívam po celom Slovensku.
