O zapísaní modrotlače do prestížneho zoznamu rozhodli v stredu členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 13. zasadnutia (26.11. – 1.12.), ktoré sa koná v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius.
Slovensko zastupujú na rokovaní predseda Rady ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, generálny riaditeľ Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) Juraj Hamar a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Modrotlač sa pripája k piatim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: fujara hudobný nástroj a jeho hudba (2005), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) a horehronský viachlasný spev (2017).
Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná za rok 2015. Spoločnú nomináciu na zápis do celosvetového zoznamu podpísali predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska vo Viedni 20. marca 2017.
Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu – indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej „rezervy“, čo je zmes zamedzujúca zafarbeniu látky v mieste vzoru. V slovenskej tradícii zohrala modrotlač významnú úlohu v spôsobe dekorovania látok. Na Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí.
