Čo si majú ľudia pod touto netradičnou burzou predstaviť?
Program vychádza zo samotného projektu s názvom Renovácia identity, v rámci ktorého sme sa zamerali na problém nezáujmu miestnych obyvateľov o súčasné umenie a kultúru ako takú. Hľadali sme spôsob, ako ich opäť priviesť do divadla, kina, na výstavu alebo koncert. Prišli sme na to, že na Štiavničanov funguje to, čo poznajú. Zaujímajú sa o témy, ktoré sa ich týkajú. Názov Rodinné striebro neodkazuje len na veci, ale aj miesta, ktoré majú radi. Pre študentskú komunitu to môžu byť napríklad dva zaľúbené orechy nad školským internátom, kam sa chodia stretávať, ale možno aj rozchádzať. Naša burza je otočená naopak, nie je to miesto, kam sa ľudia chodia zbavovať nepotrebností. Hviezdami budú miestni obyvatelia, ktorí ukrývajú rôzne cennosti. Aj keď si sami často myslia, že ide len o obyčajné veci, pre nás umelcov sú ako zdroje inšpirácie nesmierne hodnotné. Oslovili sme preto zástupcov jednotlivých komunít – baníkov, pletárky, študentov, miestnych divadelníkov či Rómov, aby našli to svoje rodinné striebro, niečo, bez čoho si svoje mesto nevedia predstaviť. Následne ho budeme ponúkať umelcom, ktorí sú do programu Rodinné striebro zapojení.
Čo sa stane, ak nejaký príbeh či cennosť umelca zaujme a vyberie si ho?
Podľa žánru, ktorému sa venuje, sa ho bude snažiť pretaviť do umeleckej formy. Máme tam napríklad príbeh dnes už nežijúceho fotografa a akademického maliara Sergeja Protopopova. Ten svojho času ako jediný fotil Trať mládeže a zhotovil aj prvé fotografie z bane, ktoré obleteli svet. Tohto príbehu sa ujala výtvarníčka Daniela Krajčová, ktorá aj jeho fotografie spracúva moderným spôsobom prekresľovania do animovaného filmu. K dispozícii máme aj vzácny herbár z roku 1856, z ktorého sa pravdepodobne učil aj Andrej Kmeť. Niektoré projekty sú už v procese, niektoré ešte len vzniknú. Budeme sa snažiť do nich včleniť aj miestnych umelcov, napríklad ochotníkov, ktorí sa budú môcť zapojiť do nejednej pripravovanej divadelnej inscenácie.
Programu Rodinné striebro predchádzala dlhodobá práca v teréne, zbieranie a dokumentovanie príbehov Štiavničanov. Ako na prejavený záujem reagovali?
Zatiaľ som sa stretla s pozitívnymi reakciami. Ľudia si vážili, že sa o nich niekto zaujíma a boli otvorení zdieľať s nami svoj príbeh. Napríklad jeden z najstarších baníkov, 95-ročný Ladislav Sombathy, má nekonečnú pamäť s presnými dátumami. A ako nám prezradil, stále má mnoho plánov. Syn pána Protopopova nás dokonca pozval do obývačky, kde urobil obšírnu prezentáciu. Nesmierne milo ma tiež prekvapili pletárky, ktoré si pripravili módnu prehliadku. Študenti si zase na burzu prinesú svoje staré „oznamká“, tablá či stužky. Nie každý vie, že tradícia maturantských stužiek vznikla práve v Banskej Štiavnici.
Spoznali ste po absorbovaní všetkých týchto príbehov iné mesto, aké vidia napríklad turisti, ktorí ho navštívia len cez víkend?
Stále zostávam otvorená, je však pravda, že vo fáze intenzívnych návštev miestnych obyvateľov sa nám ľudia začali otvárať v novom svetle. Spolupráca ľudí, ktorí do mesta prichádzajú a ktorí v ňom žijú, je podľa mňa kľúčová. Treba len vykročiť. Ja sama som sa so Štiavničanmi učila a učím komunikovať. Ich mentalita je veľmi špecifická, no zároveň modelová aj pre obyvateľov iných miest na Slovensku, ktoré lákajú turistov. Určitá uzavretosť sa netýka len Banskej Štiavnice. Práve vďaka projektu Mesto kultúry sa však snažíme tieto problémy reflektovať a do umeleckej formy spracúvať konkrétne príbehy. Samozrejme, za peniaze z Fondu na podporu umenia sme mohli nakúpiť už hotové programy, ktoré by sme potom len odprezentovali, no nemalo by to želaný efekt. Má ísť o živý projekt. Po celý rok bude otvorené aj komunikačné centrum CO-ART, kam môžu ľudia naďalej nosiť svoje rodinné striebro. To bude archivované v Slovenskom banskom múzeu. Vznikne aj filmový ateliér, v ktorom budú filmári aktívne pracovať so zozbieraným materiálom, alebo mobilná aplikácia, tzv. živý archív mesta. Veríme, že naša snaha nepotrvá len jeden rok, naopak, že naštartuje dlhodobý proces spolupráce s ľuďmi a ich začlenenia v oblasti umenia a kultúry.
