Jan Sokol napísal viacero filozofických kníh, ako Filosofická antropologie. Člověk jako osoba; Čas a rytmus; Člověk a náboženství; Mistr Eckhart a středověká mystika; Moc, peníze a právo, z ktorých niektoré vyšli vo viacerých vydaniach. Patril tiež medzi aktívnych prispievateľov a editorov Wikipédie. O jeho úmrtí informoval v utorok český Deník N s odvolaním sa na Knižnicu Václava Havla.
Jan Sokol sa narodil 18. apríla 1936 v Prahe. Jeho otcom bol český architekt Jan Sokol, starým otcom astronóm František Nušl. Brat Václav Sokol je výtvarník a ilustrátor.
Po základnej škole sa vyučil za zlatníka a týmto remeslom sa v 50. rokoch aj živil. Zmaturoval v roku 1958 prostredníctvom diaľkového štúdia a začiatkom 60. rokov absolvoval niekoľko semestrov matematiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity.
V rokoch 1964 – 1990 pracoval ako informatik, programátor a neskôr bol vedúcim výskumným pracovníkom vo Výskumnom ústave matematických strojov. Napísal aj mnoho vedeckých článkov a kníh o počítačoch, ako napríklad Jak počítá počítač (1979).
J Jeho svokor bol známy český filozof – fenomenológ a jeden z prvých signatárov a hovorcov Charty 77 Jan Patočka (1907 – 1977). Aj preto vo filozofii vychádzal Sokol z fenomenologickej tradície a ťažisko jeho záujmu tvorila filozofická antropológia, ale aj vzťah filozofie a náboženstva, filozofie a vedy či filozofie a politiky.
Podobne ako jeho svokor aj on patril k prvým signatárom Charty 77. Po novembrových udalostiach v roku 1989, ktoré viedli k pádu totalitného režimu v Československu, sa zapojil do politického života.
V roku 1990 sa kandidoval za Občianske fórum (OF) do Federálneho zhromaždenia a pôsobil ako podpredseda Snemovne národov, bol predsedom poslaneckého klubu OF a parlamentnej delegácie v Európskom parlamente. Po rozpade OF začiatkom roku 1991 sa stal členom Občianskeho hnutia, ktoré však vo voľbách v roku 1992 zaznamenalo neúspech.
Sokol sa potom vrátil k akademickej činnosti, ktorej sa venoval od roku 1990. Prednášal filozofiu, antropológiu a religionistiku na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1997 sa stal docentom a o tri roky neskôr profesorom. Od roku 2000 pôsobil na Fakulte humanitných vied Karlovej univerzity, ktorú zakladal a sedem rokov viedol ako dekan. V rokoch 2008 – 2009 prednášal aj na Harvardovej univerzite v Spojených štátoch.
Akademickú dráhu prerušil v roku 1998, keď niekoľko mesiacov zastával post ministra školstva vo vláde Josefa Tošovského. V roku 2003 sa ako kandidát ČSSD, KDU-ČSL a US-DEU uchádzal o funkciu prezidenta Českej republiky, porazil ho však Václav Klaus.
S manželkou Františkou Patočkovou, s ktorou sa oženil v roku 1961, mal dcéru a dvoch synov.
