Ministerstvo za jeden z dôvodov zaostávania slovenskej pamiatkovej politiky za zahraničím označilo práve slabú transparentnosť rozhodovacích procesov pamiatkového úradu. To môže totiž verejnosť vyhodnotiť ako neobjektivitu, či svojvôľu v rozhodovaní. Vypracovaním a zverejnením sady objektívnych pravidiel záväzných pre tento úrad by umožnilo vlastníkom pamiatok lepšie predpokladať jeho rozhodnutia. Takto sa môže otvoriť možnosť pre projektové a finančné plánovanie nakladania s nehnuteľnosťami, čo je základom pre rozvoj komerčného trhu s pamiatkami.
„Pritom rozvoj komerčného trhu s pamiatkami a prísun súkromného kapitálu je jediným spôsobom, ako sa dá pamiatkový fond zachrániť vzhľadom na jeho súčasný stav a obmedzenosť verejného rozpočtu,“ ozrejmilo ministerstvo. Pre vypracovanie princípov bude potrebných 30 metodikov, ktorí by mali vytvoriť tri metodiky v období rokov 2022 – 2023.
„Štát nejde pri starostlivosti o pamiatky vo svojom vlastníctve príkladom, keďže výber pamiatok, ktoré majú byť rekonštruované z verejných zdrojov, nie je podrobený systematickým výberom na základe objektívnych kritérií,“ zhodnotilo ministerstvo. Zároveň konštatovalo, že častejšia býva alokácia na základe politických preferencií, či na základe naliehavosti havarijných stavov. Aby sa tento prístup zmenil, je však potrebná dôsledná pasportizácia, teda zaznamenanie stavu všetkých pamiatok v štátnom vlastníctve. Na to však pamiatkový úrad pri súčasnej vyťaženosti nemá finančné ani personálne zdroje. Pasportizácia by mala trvať dva roky a náklady na jej vykonanie počítajú so mzdami pre 50 ľudí.
Rezort upozornil, že Slovenský fond nehnuteľných kultúrnych pamiatok nie je v dobrom stave. V narušenom až dezolátnom stavebno-technickom stave sa nachádza 25 percent slovenských nehnuteľných pamiatok. Zvyšok pamiatok, zhruba 75 percent, sa nachádza v dobrom či vyhovujúcom stave. Najväčší finančný dlh voči pamiatkovému fondu má súkromný sektor, a to 2,2 miliardy eur. Za ním nasleduje územná samosprávna s odhadovaným dlhom 1,3 miliardy eur, cirkev (1,1 miliarda eur) a štát (800 miliónov eur). Vo vlastníctve štátu je odhadom tisíc až 1 500 pamiatkových objektov.
