Začiatok náročného projektu ohlásili pred pár dňami ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) a generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis. Podľa šéfky rezortu je románsky palác najstaršou a najcennejšou architektúrou tohto druhu na Slovensku.
„Jeho stav bol však už niekoľko rokov alarmujúci. Som rada, že onedlho začne prebiehať čulý pracovný ruch, ktorého výsledkom bude reštaurovaný palác v plnej kráse,“ uviedla Milanová.

Výskumy potvrdili, že palác stál už pred tatárskym vpádom v roku 1241. Keď však hrad v roku 1781 vyhorel, z budov zostali len narušené torzá. Najhoršie bol na tom práve románsky palác.
Spišský hrad pritom dodnes neprešiel poriadnou rekonštrukciou, a keď na ňom v 70. rokoch robili menšie opravy a výskum, palác skôr poškodili, lebo sa predpokladalo, že ho budú rekonštruovať. Oslabené steny sa vplyvom počasia mrvili a odplavovala sa malta, čo narušilo statiku.

Múzeum s ministerstvom preto v rokoch 2009 – 2011 pripravili architektonickú súťaž na prvú etapu rekonštrukcie hradu, ktorá sa týkala obnovy palácovej architektúry. Vláde tento projekt predložila už v septembri 2019 Milanovej predchodkyňa Ľubica Laššáková.
„Návrh rekonštrukcie paláca preferuje kombináciu reštaurátorského prístupu a stavebných prác. To znamená, že preferuje záchranu historických detailov vrátane omietok pred iba stavbárskym prístupom k rekonštrukcii. Románsky palác staticky zaistia, vrátane sanácie brala, na ktorom stojí,“ priblížila Mária Novotná, riaditeľka Spišského múzea v Levoči, ktoré spadá pod SNM. Palác podľa nej aj zastrešia.

Rekonštrukčné práce na hrade by mali prebiehať do konca roka 2024, preto sa od budúcej sezóny obmedzí prístup pre návštevníkov. Ako Novotná pripomenula, obnova v menšom rozsahu prebiehala i v posledných rokoch.
Na hrade sa napríklad vybudovali inžinierske siete, ktoré pomohli zlepšiť bezpečnosť areálu. Vyriešili aj vodovodné a kanalizačné prepojenie nádvorí, do zeme vložili elektrické rozvody, z hradieb odstránili staré káble, sanovalo sa bralo pod západnými palácmi a priľahlé múry.
Komplexnou rekonštrukciou prešla architektúra tzv. kapitánskeho domu a vybudoval sa moderný systém ochrany pred bleskom.
„Z vlastných prostriedkov realizujeme konzervovanie hlavnej vstupnej brány, v dvoch etapách sme sanovali časť uvoľneného muriva v hradbách dolného nádvoria v celkovej výške do 300-tisíc eur. Pre úplnú sanáciu opevnenia v tejto časti je potrebné realizovať ešte tretiu etapu s predpokladaným nákladmi 50-tisíc eur,“ spresnila riaditeľka Spišského múzea.

Počas rekonštrukcie hradu plánuje SNM pripraviť projektovú dokumentáciu na ďalšie časti, a to na východné paláce a múry, obnovu hradného brala a horného nádvoria, kde vzniknú nové výstavné priestory. Výška týchto investícií sa odhaduje na 150-tisíc eur a náklady na samotnú obnovu vyjdú asi na päť miliónov eur.
„Snahou národného múzea je príprava kontinuálnej a postupnej obnovy Spišského hradu. Osobitne sa pripravujeme aj na skvalitnenie služieb návštevníkom. Tento proces nie je možné zvládnuť v krátkej dobe, preto ho odhadujeme na desať rokov a celkové náklady sa pohybujú v sume 20 miliónov eur,“ vysvetlil Panis.