Cigánka, ktorá šokovala Slovensko

Eliska Tanzer sa narodila trinásťročnej rómskej mame a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Vyrastala v 90. rokoch v gete na východnom Slovensku, v osade vedľa smetiska, v biede a bez nádeje na budúcnosť. V detstve ju prepašovali v škatuli od práčky až do Anglicka, za lepším životom. Aj tam zakúsila rasizmus a násilie, no prežila vďaka svojmu daru vzdorovať osudu. Keď odchádzala zo Slovenska, nevedela čítať ani písať. V Anglicku vyštudovala vysokú školu, žije tam a o svojom živote napísala knihu Vyrástla som v gete.

03.07.2021 05:00
Eliska Tanzer: Vyrástla som v gete Foto: Lindeni
eliska tanzer vyrastla-som-v-gete Eliska Tanzer: Vyrástla som v gete

Eliška Tanzer (ako autorka knihy vystupuje pod menom Eliska) napísala veľmi otvorenú spoveď o svojom živote a pre čitateľov je to šokujúca pravda o diskriminácii Rómov na Slovensku. Napriek tomu verí, že Slovensko je krajina nedocenenej krásy, kultúrneho bohatstva a histórie a že všetci sme súčasťou tejto úžasnej krajiny.

"Neverím, že väčšina Slovákov sú rasisti, skrátka nevedia, ako Cigáni žijú. Vzhľadom na prenasledovanie, ktorému sme čelili, môžeme pôsobiť ako veľmi uzavretá komunita. Je načase pokúsiť sa prelomiť túto bariéru a dať šancu ďalšej generácii cigánskych detí,“ povedala v rozhovore.

Pravda surová ako život

V rodine jej mamy sa ženy živili prostitúciou, bol to jediný spôsob obživy, vďaka ktorému mohli prežiť a dať najesť svojim deťom. Ich drsný život sledujeme očami malého dievčatka, túžiaceho po láske, ktorá sa z jeho rodiny vytratila v dôsledku celých stáročí ponižovania a útlaku. V mladom veku zažila neuveriteľné veci: biedu, odmietanie od vlastnej mamy, odmietanie a ponižovanie preto, že je Rómka a potom v Anglicku ju ako dieťa zneužívali na prácu a nútili tancovať pre chlipných chlapov. Neskôr ju na ulici znásilnili šiesti muži naraz. Čo jej dávalo silu ísť ďalej? "Na to je jednoduchá odpoveď: bála som sa. Bála som sa, čo by sa so mnou stalo, keby som neurobila to, čo mi povedali. Nedostatok sily ma nútil pokračovať a nevzdať sa. Mojou hybnou silou bol vzdor a túžba dosiahnuť v živote viac ako moja mama,“ vraví.

eliska tanzer vyrastla-som-v-gete Čítajte viac Vyrástla som v gete. Na východe Slovenska

Vo svojej šokujúcej spovedi vynechala zopár detailov aj vlastné meno pre svoju bezpečnosť a ochranu súkromia, ale všetko ostatné je čistá pravda, surová, ako bol život k nej. "Neľutujem, že som do knihy vložila všetko, ale mrzí ma, že som lepšie nevykreslila charakter môjho otca, ktorý je viac ako len psychotický sympatizant s nacistami. Vie byť veľmi nežný a láskyplný,“ dodáva mladá spisovateľka. Eliškina sestra mala obavy z toho, ako podrobne opísala znásilnenie, napísala však len pravdu. Sama dlho prekonávala túto traumu a mala preto pocit, že pravda je dôležitá aj pre čitateľov. Najmä preto, že ovplyvnila jej život a to, kým je dnes.

Humor v tragédii

Eliška v Anglicku vyštudovala vysokú školu a témou jej záverečnej práce bol humor v tragédii, čo v kontexte zdrvujúcej biografie vyznieva paradoxne. V jej ponímaní sa však humor dotýka všetkých aspektov života. "Napríklad moja cigánska rodina si robí žarty úplne zo všetkého, od chudoby po Hitlera. Je ľahké plakať, ale smiať sa zoči-voči ťažkostiam je ťažké a zdá sa, že práve moja rodina má na to talent,“ vysvetľuje.

Eliškin otec sa jej postaral o pár nevlastných súrodencov a každý z nich má inú mamu. Brat je Nemec s tradičnými hodnotami, a preto sa veľmi ťažko zmieroval so sestriným znásilnením. Nerozprával o tom a vnímal to ako vlastné zlyhanie ako muža. "S tým nesúhlasím, nie je však na mne, aby som ostatným hovorila, ako majú premýšľať. Nedávno sme sa ale snažili o celej záležitosti rozprávať tak s nadhľadom. Pomáha mi, keď môžem traumu spracovať jednoducho tak, že sa na nej zasmejem a spravím z nej niečo bezvýznamné. Dúfam, že sa jedného dňa môj brat uzdraví tak ako ja,“ vraví.

Musíme takto žiť, neznamená to však, že sme na to hrdí a chceme sa o to deliť so zvyškom sveta na instagrame

V knihe používa slovo Cigáni a nie Rómovia. Podľa Elišky na týchto slovách záleží len ľuďom, ktorí nemajú ani poňatia o problémoch, ktorým musia Cigáni čeliť. Ľudia, ktorí sa chcú cítiť lepšie ako ostatní, jednoducho slová eufemizujú. "Svojich ľudí označujem ako Cigánov. My totiž sme Cigáni. Mám na to teda vrodené právo. Prežila som hrôzy a násilie, ktoré patria k životu Cigánov, odmietam sa preto nechať poučovať o tom, ako označujem samu seba,“ vyhlasuje. Ak sa iným Cigánom nepáči toto pomenovanie, vždy majú možnosť voľby.

Najznámejšou "rómskou osadou"... Foto: Shutterstock
lunik IX Najznámejšou "rómskou osadou" je sídlisko Luník IX. v Košiciach.

O knihe, ktorú napísala, vedia aj v osade, ale iba zopár ľudí. "Neoblomne trvali na tom, aby som zmenila názov nášho domova. Nechceli pozornosť, je to vec hrdosti. Musíme takto žiť, neznamená to však, že sme na to hrdí a chceme sa o to deliť so zvyškom sveta,“ vysvetľuje Eliška. Priveľa ľudí zo Západu k nám prichádza so svojimi fotoaparátmi, aby zvečnili „chudobné špinavé cigánske deti“ a zdieľali tieto fotky na instagrame. Je to ponižujúce. "Priletieť do krajiny, ktorú považujete za podradnú, predstierať ľútosť nad komunitou, ktorej nikdy nepomôžete, a nazbierať pritom tisíce lajkov je odporné. Nech si najprv pozametajú pred vlastným prahom,“ hovorí.

VIKEND-romovia-BB Čítajte aj Neznámy rómsky holokaust

Po slovensky sa učí on-line

Eliška Tanzer je Slovenka, no písali sme si v angličtine. Aj kniha Vyrástla som v gete vyšla najprv po anglicky, do slovenčiny ju prekladali. Je to zvláštne nielen pre nás, jej čitateľov, ale aj pre ňu samu, pretože premýšľa v zmesi rómčiny, slovenčiny a nemčiny, myšlienky však dokáže formulovať iba v angličtine. Zo Slovenska odchádzala v trinástich rokoch negramotná. Nechodila do školy, lebo doma jej povedali, že škola nie je pre Cigánov. "Na poschodí pod nami sa jedna žena snažila doučovať svoje dieťa a zopár ďalších, ale moja mama mi tam nikdy nedovolila chodiť,“ dodáva na vysvetlenie.

Viniť celú krajinu za skutky hŕstky ľudí je presne to isté, ako keď ľudia hádžu všetkých Cigánov do jedného vreca!

V Anglicku bola pre život nevyhnutná angličtina a prvé slová, ktoré prečítala či napísala, boli anglické. No vždy ju trápilo, že nevie čítať a písať po slovensky. "Strávila som veľa času odmietaním Slovenska kvôli tomu, ako so mnou zaobchádzala vlastná rodina, s pribúdajúcim vekom ale zisťujem, ako veľmi som sa mýlila. Viniť celú krajinu za skutky hŕstky ľudí je presne to isté, ako keď ľudia hádžu všetkých Cigánov do jedného vreca!,“ hovorí. Začala chodiť na on-line hodiny slovenčiny a učí sa s pomocou priateľov. Ak bude mať niekedy deti, je pre ňu dôležité, aby sa dohovorili po slovensky aj po nemecky, rečou ich starých rodičov. Nezáleží na tom, kam do sveta emigrujete, nikdy nesmiete zabudnúť na svoje korene, myslí si mladá Cigánka, ktorá doma nezažila nič pekné.

Ohlasy na knihu v Anglicku boli väčšinou veľmi pozitívne, aj keď zopár ľudí ju označilo za „pritiahnutú za vlasy“, lebo asi pre nich nie je ľahké predstaviť si život, aký prežila, keď vyrastali v anglickom blahobyte. Niektorým Angličanom je táto téma cudzia, ale stretla sa s ohlasmi viacerých slovenských Rómov žijúcich v Anglicku, ktorí jej prezradili vlastné príbehy podobné tomu Eliškinmu.

Pracuje, píše a začala si užívať čas sama so sebou, momentálne všetku lásku sústreďuje na seba, pretože strávila priveľa času v nenávisti k sebe samej. Takže musí byť pre zmenu na seba dobrá, vážiť si svoje telo a duševné zdravie a učiť sa prijať veci, aké sú. Lockdown jej vraj pomohol lepšie sa spoznať, vypestovať si nové návyky a snívať o budúcnosti. A dal jej aj priestor otravovať súrodencov na skupinovom chate…

Agáta Berková, šach, Rómovia, Čítajte aj Agátka, dievčatko z osady, je svetovým fenoménom

Obnažila Slovensko

Nasleduje však ťažšia otázka: kde sa teraz cítite byť doma? "V Anglicku som doma fyzicky, poznám ulice a cestičky na moje obľúbené miesta. Ale nedávno po lockdowne som navštívila slovenský obchod s potravinami a cítila som silné emócie. Keď som videla v regáloch kofolu, cítila som sa zrazu v Anglicku veľmi osamelo, skutočne odlúčená od svojej rodiny,“ približuje Eliška.

"Kedykoľvek idem na Slovensko, cítim sa uvoľnene spôsobom, aký v Anglicku nezažívam. To isté platí aj pre Nemecko, keď sedím pri nohách svojho otca. Milujem Anglicko, ale nemyslím si, že by som ho mohla nazývať domovom po tom, ako ma tu znásilnili a ako nespravodlivo to riešila polícia. Možno som ešte nenašla svoj pravý domov,“ myslí si dvadsaťročná Eliška.

V úvode knihy píše, že sa necíti ako Slovenka, lebo doma ju za Slovenku nepovažovali a ani v zahraničí. Zmenilo sa na tom niečo? "Všetko sa zmenilo!“ odpovedá Eliška. "Cítim k Slovensku prenikavú lásku a dúfam, že mi raz odpustí moje kritické názory a tvrdé slová, ktoré som v sebe celé roky živila. Zdá sa, že nevýhodou mojej knihy bolo obnaženie Slovenska pred kritikmi. Rada by som preto zdôraznila, že Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá čelí problémom,“ vysvetľuje. V Anglicku konzervatívna vláda pred voľbami prisľúbila prenasledovanie Rómov. V Amerike sotva tušia, že existujeme. Slovensko je jedinou krajinou ochotnou diskutovať a hľadať riešenia, myslí si mladá cigánska spisovateľka.

"Vždy rada vidím svoju rodinu a moju milú, bláznivú mamu, odpustilo som je všetko. Mala ma v trinástich. Nie som tu na to, aby som ju za to trestala. Na druhej strane som smutná, keď vidím, ako veľmi sa od nich teraz líšim. Mám anglické doklady, takže domov na Slovensko nemôžem cestovať bez víz, pohrávam sa však s myšlienkou, že sa jedného dňa presťahujem naspäť. Je ťažké nájsť miesto také krásne ako Slovensko. Či už je to jazyk alebo ľudia, je to nádherná malá krajinka,“ vyhlasuje dievča, ktoré na Slovensku muselo žiť v biede a ponížení.

Vnímame, čo sa o nás hovorí a píše a máme strach žiť po boku ľudí, ktorí sa na nás pozerajú ako na špinavé šváby

V knihe napísala krásne slová: Bola by som rada, keby Slováci pochopili, že všetci sme súčasťou tejto úžasnej krajiny a že minulosť, prítomnosť aj budúcnosť Slovenska bude vždy zahŕňať aj Cigánov. Stále si myslí, že sa to raz podarí. Ľudia na Slovensku sú podľa nej milí, otvorení a chápaví. Dôkazom sú pozitívne ohlasy na jej knihu. Len na preklenutie priepasti medzi Cigánmi a zvyškom populácie potrebujeme viac ľudí ako etnológ Tomáš Hrustič, ktorý napísal fantastické práce a jeho poznatky sú veľmi prínosné. "Ak by som bola v akejkoľvek politickej pozícii na Slovensku, bol by to muž, ktorému by som dôverovala pri budovaní väzieb medzi oboma komunitami,“ hovorí Eliška Tanzer.

A potrebujeme aj viac Cigánov, ktorí by chápali život na Slovensku z pohľadu Necigánov. Obe strany by si mali začať dôverovať, že sa môžu na seba navzájom spoľahnúť.Nemôžeme sa utápať v zármutku a živiť v sebe nenávisť kvôli nespravodlivej minulosti. Musíme vykročiť vpred a vyrovnať sa s minulosťou, vyhlasuje Eliška. Zo strany Cigánov podľa nej nepramení toľko predsudkov, je to skôr únava a bezmocnosť. "Vnímame, čo sa o nás hovorí a píše a máme strach žiť po boku ľudí, ktorí nás na nás pozerajú ako na špinavé šváby,“ vraví.

Rómovia / Osada / Čítajte viac ECRI: Takmer 85 percent Rómov žije pod hranicou chudoby

Sama preferuje pomoc v skutočnom živote namiesto všadeprítomného on-line aktivizmu. Zdá sa, že v dnešnej dobe všetci na twitteri za niečo bojujú a problematika cigánskych práv sa v hromade informácií môže jednoducho stratiť. "Rada pomáham v oblastiach, kde žije veľa Cigánov, napríklad starším ľuďom prekladám dokumenty či potvrdenia k lekárovi, píšem žiadosti a úradné dokumenty pre ľudí, ktorí vôbec nevedia písať. Robím všetko, čo by som si priala, aby som mohla urobiť pre svoju rodinu na Slovensku,“ hovorí.

Predsudky sú choroba mysle

Ak dokážete rozdeliť spoločnosť a prinútiť ľudí, aby sa navzájom nenávideli, zatiaľ čo okrádate krajinu, nebudete potrestaní – namiesto toho vás povýšia

Eliška vo svojej knihe nešetrí ani Anglicko, podáva obraz o obchode s ľuďmi, o zneužívaní detskej práce, rasizme a xenofóbii. Anglicku vraj postačí jediný rok bez imigrantov, kým si uvedomí, akým hlúpym rozhodnutím bol celý brexit, myslí si Eliška. Anglicko malo v minulosti kolónie po celom svete, je preto iróniou, koľko Angličanov narieka nad prítomnosťou imigrantov, tvrdí.

"Zdá sa mi, že Anglicko sa mení na čoraz krutejšie miesto. Poliaci, Slováci, Rumuni, Indovia a ďalší imigranti sa v očiach verejnosti stávajú verejným nepriateľom a zdrojom všetkých problémov anglickej spoločnosti. Vnímajú nás ako pijavice, ktoré opustili svoje krajiny, aby v Anglicku obsadili luxusné domy so šiestimi spálňami. Multimilionári z pravicovej aj ľavicovej strany nás obviňuju za nárast cien domov, nedostatok pracovných miest, aj za narastúce prípady ochorenia Covid-19,“ vykresľuje situáciu. Bez slovenských či poľských supermarketov, tureckých barberov, kurdských umyvární áut či indických reštaurácií by sa Anglicko podľa Elišky zmenilo na mdlú a sivú krajinu ako za viktoriánskych či­as.

Eliška odchádzala zo Slovenska ako negramotná.... Foto: Univerzita vo Wolverhamptone
Univerzita Elisak Tanzer Eliška odchádzala zo Slovenska ako negramotná. v Anglicku vyštudovala univerzitu.

„Anglicko je úžasné miesto, miestna história vyráža dych a nesmierne ma to tu baví, ale vonkoncom sa mi nepáči, čo sa v súčasnosti deje. Nikdy neexistovala takáto úroveň akceptovanej xenofóbie. Brexit bol obrovskou chybou, nesloboda pohybu každému vzala príležitosti. Rasizmus nie je taký závažný ako skutočný problém Anglicka – klasizmus. Existujú dve reality, jedna pre bohatých a jedna pre všetkých ostatných.“

Ak by som prechádzala okolo rasistu a homofóba, viac by som sa bála rasistu. Neviem totiž skryť svoju farbu pleti

Predsudky sú veľmi silná košeľa a Eliška Tanzer ich korene popisuje veľmi presne: vlastný nenaplnený život a komplexy zasejú v človeku nenávisť aj bez akejkoľvek osobnej zlej skúsenosti s niekým inej rasy či pôvodu. Podľa nej je liekom na túto chorobu vzdelanie a cestovanie.

Stretnutie s ľuďmi, ktorých nenávidíte, je najrýchlejšou cestou k potvrdeniu vašej nenávisti, ale aj k jej vyvráteniu. "V Anglicku sa od brexitu situácia zhoršila. Je to choroba, choroba mysle. Živená ľuďmi, ktorí zarábajú na nenávisti milióny. Polarizácia je najväčší nástroj korupcie. Ak dokážete rozdeliť spoločnosť a prinútiť ľudí, aby sa navzájom nenávideli, zatiaľ čo okrádate krajinu a daňových poplatníkov, nebudete potrestaní – namiesto toho vás povýšia,“ myslí si mladá spisovateľka.

V knihe načala aj ďalšiu tému, ktorá naráža na predsudky – priznáva sa k bisexualite. "Ak by som prechádzala okolo rasistu a homofóba, viac by som sa bála rasistu. Neviem totiž skryť svoju farbu pleti,“ odpovedá. Nikto by nikdy nemal skrývať svoje skutočné ja, ale je mojou voľbou, či ľuďom odhalím svoju sexuálnu orientáciu. Môžem si to nechať pre seba, ak som obklopená homofóbnymi ľuďmi, nemôžem však skryť svoje cigánske črty.

Život je dosť ťažký, takže ak má niekto to šťastie, že nájde lásku a šťastie, nech si ho užije. Muži s mužmi, ženy so ženami – čo na tom záleží? Milujem láskavosť žien a silu mužov. Nemusím si vyberať a ak je niekto pohoršený zo vzťahov rovnakého pohlavia, povzbudila by som túto osobu, aby vyhľadala terapiu. Byť natoľko znepokojený z toho, čo niekto iný robí so svojimi genitáliami, nie je známkou zdravého a vyváženého jedinca, mieni Eliška Tanzer.

Pri štúdiu na univerzite si Eliška obľúbila anglickú literatúru a históriu, no zároveň cíti za sebou predkov, ktorí neprežili rómsky holokaust. Začala sa zaujímať aj o slovenské dejiny. Veľa informácií o histórii Cigánov na Slovensku má z prvej ruky od rodiny a starších členov komunity. Je to však smutné obdobie a ona by sa chcela zamerať na šťastnejšie prvky rómskej kultúry.

Fotografia v Auschwitzi - rómske deti z... Foto: MINORITY NOMAD
VIKEND-romovia-auschwitz romsky holokaust Fotografia v Auschwitzi - rómske deti z koncentračného tábora, na ktorých robil pokusy doktor Mengele.

"Máme tragickú históriu, ktorú ľudia často ignorujú a prehliadajú. Naše utrpenie počas holokaustu sa nikdy neuznávalo tak, ako by sa malo, a čítanie o tom, ako vás ľudia nenávidia, veľmi neprispieva k duševnému zdraviu. Milujem svojich ľudí a viem, ako sa musíme obracať, aby sme mohli žiť dôstojné životy bez chudoby a nepríjemných pohľadov okolia. Teším sa na budúcnosť, pomáham žiť Cigánom v mieri s bielymi a snažím sa ukázať svetu, aký skrytý klenot v srdci východnej Európy je naše Slovensko,“ hovorí mladá vzdelaná Cigánka.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Rómovia