Bezprostredne neboli hlásené nijaké násilnosti. Obe sporné sochy sa v posledných rokoch stali dejiskom protestov vrátane zhromaždenia belošských rasistov roku 2017 sprevádzaného násilnosťami. Jeden z nich vrazil autom do davu protidemonštrantov, pričom usmrtil jednu ženu a zranil ďalších vyše 20 ľudí.
V Spojených štátoch už odstránili stovky konfederačných sôch a monumentov, čo sa však vníma veľmi kontroverzne. Kritici ich označujú za symbol rasizmu, otroctva a útlaku Afroameričanov, zatiaľ čo stúpenci v súvislosti so strhávaním sôch hovoria o ničení a popieraní historického dedičstva.
„Odstránenie tejto sochy je malým krokom na ceste k tomu, aby sa Charlottesville, Virgínia a Amerika vyrovnali s hriechom, ktorým bola ochota ubližovať ľuďom tmavej pleti pre ekonomický zisk,“ uviedla afroamerická starostka Charlottesville Nikuyah Walkerová.
Čítajte viac Hrdinovia alebo otrokári? Američanov rozdeľuje názor na sporné pamätníky
Odstraňovanie konfederačných symbolov sa v USA zintenzívnilo počas masových protestov proti rasizmu a policajnému násiliu, ktoré vyvolala vlaňajšia smrť Georgea Floyda. Tento Afroameričan zomrel počas májového zásahu belošského policajta v Minneapolise v štáte Minnesota.
Historici upozorňujú, že väčšinu tzv. konfederačných sôch, ktoré sa stávajú predmetom kontroverzií, postavili až v období po skončení občianskej vojny, často až v prvej polovici 20. storočia, keď v južanských štátoch USA platili rasové segregačné zákony (1876 – 1965) diskriminujúce černošské obyvateľstvo. Napríklad bronzové jazdecké sochy generálov Leeho a Jacksona stáli v parku v Charlotesville od 20. rokov 20. storočia.
