S Milanom Lasicom sa viedli fantastické rozhovory

Ako si na zosnulého umelca spomínajú Michal Kaščák, Kamil Peteraj a vydavateľ Juraj Heger?

20.07.2021 16:05
debata

Michal Kaščák: Bolo nás jedenásť je najlepšia slovenská platňa

Michal Kaščák. Foto: Pravda, Robert Hüttner
Pohoda festival 2018 Michal Kaščák Michal Kaščák.

Je mi to veľmi ľúto, ak je niekto pre mňa stelesnením úžasného životného prístupu, je to pán Lasica. Milana Lasicu som si prisvojil za priateľa ako malý chlapec a mal som to šťastie, že sa nám to naplnilo – stali sme sa spoluhráčmi, hrali sme v projekte Bolo nás jedenásť. Nepoznám nikoho s podobným dôvtipom a s takým nadhľadom nad svetom aj sebou samým, ako bol pán Lasica. Myslím si tiež, že ak by Švédi vedeli po slovensky aspoň tak dobre ako po anglicky, tak by Nobelovu cenu za literatúru za piesňové texty nezískal Bob Dylan, ale Milan Lasica.

Nepoznám lepšie texty, ako sú tie jeho. Keď som inicioval projekt Bolo nás jedenásť, jeho prístup bol obdivuhodný, okamžite súhlasil a dokonca nám v šatni tvrdil, že sa cíti v prvom rade ako muzikant a až potom boli ostatné jeho profesie ako herectvo, moderovanie a podobne. Na Pohode sme hrali dvakrát, na Pohoda in the air v roku 2020 hrala Dorotka Nvotová s Milanom Lasicom sólový koncert. A hrávali sme to potom uňho v Štúdiu L+S, ja som to nazval, že uňho v obývačke, ale hrávali sme to aj po Slovensku.

Mali sme aj teraz naplánované koncerty, on to hral veľmi rád. Bolo nás jedenásť bola podľa mňa najlepšia platňa, aká kedy vznikla, najlepšie pesničky v slovenskej hudbe. Fungovali veľmi dobre na ľudí a veľmi dobre fungovala aj tá kapela. Podarilo sa nám, myslím, vďaka nemu zmeniť ten projekt na reálnu, živú kapelu. Mali sme sa veľmi radi, radi sme sa stretávali a hrali. Bolo ťažké dávať dokopy koncerty, ale keď už sa udiali, tak to bol malý zázrak.

Básnik Kamil Peteraj: Viedli sme fantastické rozhovory

Kamil Peteraj. Foto: SITA, Brano Bibel
kamil peteraj Kamil Peteraj.

Odišiel jeden z najväčších slovenských intelektuálov, ak nie ten najväčší. Človek s vynikajúcim intelektom, majster pointy a pravdepodobne najbrisknejší komentátor či glosátor. S Milanom sme boli jeden čas kolegovia na Novej scéne, kde som bol dramaturgom. Vídali sme sa každý deň, rád ku mne chodil do dramaturgie, viedli sme fantastické rozhovory a neprestalo to ani potom, keď sa naše cesty rozišli.

Stretávali sme sa síce sporadickejšie, ale radi, v jednom bratislavskom hoteli, kde sme si povedali mnohé veľmi zaujímavé veci. Jeho smrť na mňa doľahla veľmi ťažko, veľmi ma to mrzí. Zobralo ma to, lebo Milan bol pre našu generáciu akýmsi meradlom. Jeho latka bola nasadená tak vysoko, že sme vždy podvedome vnímali, že by sme ju nemali podliezať. Snažili sme sa nejsť pod jeho úroveň. Myslím, že bol arbitrom pre celú generáciu. Obdobie pôsobenia na Novej scéne bolo pre Milana aj Jula Satinského veľmi ťažké, bolo to treba prežiť a Milan aj Julo týmito časmi prešli s veľkou noblesou, čo naozaj nebolo ľahké. Išlo o roky 1972 – 1978. Takže Milana Lasicu som mal veľmi rád, rád som s ním debatoval, aj keď nie vždy mal dobrú náladu. Ale keď ju mal a bol „zdieľny“, tak to teda nemalo chybu. Až teraz si uvedomíme, aká veľká je to strata.

Na Slovensku nemáme intelektuálov takého rangu, ako bol Milan, a nechcem byť zlým prorokom, ale tak skoro asi ani mať nebudeme. Jeho pamiatka je veľká a bude pôsobiť v slovenskej kultúre ako niečo jedinečné, výnimočné, čo presahuje naše často malé obzory. Na otázku, čo teraz bez Lasicu, odpovedám: Bude to bez Lasicu, tak to aj bude vyzerať.

Juraj Heger, vydavateľ: Bude chýbať dvom národom

Juraj Heger. Foto: Pravda, Ivan Majerský
Juraj Heger Juraj Heger.
Ľudia zvyknú druhým všeličo závidieť. Niekedy ich to naozaj štve, pretože majú pocit, že by to, čo druhému závidia, mohli mať alebo dosiahnuť aj oni. Pánovi Lasicovi nikto nemohol závidieť, pretože to, čo mal, sa nedá dosiahnuť ani dokázať a už vôbec nie kúpiť. On to skrátka mal. Mali sme ako vydavateľstvo obrovskú česť spolupracovať s ním na príprave kníh, najviac zo všetkého si budem pamätať nenútenú dôveru, s ktorou nám dával svoje texty a veril, že s nimi naložíme správne. Zaväzovalo nás to viac než akékoľvek zmluvné podmienky alebo perfekcionistické maniere. Spôsob, akým odišiel, je tiež takzvane závideniahodný. Ale aj pán Lasica bol človek z mäsa a kostí, ktorý bude najviac chýbať manželke, dcéram a vnúčatám. Na rozdiel od nás ostatných však bude chýbať aj dvom národom.

(kse)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #Milan Lasica