Robila som s ním dva obsiahle rozhovory pre Pravdu – jeden v jeho byte v Bratislave, jeden v Starej Tržnici. Tam rád chodieval na vínko a ešte aj po deväťdesiatke si ženy o ňom šepkali, že je pekný chlap. My sme však debatovali celkom vážne o folklóre.
Bolo to veľmi zaujímavé, lebo Kubánka podrobne ovládal celú históriu vzniku slávnych súborov – Lúčnica a SĽUK, čo bývalo aj búrlivé. Celú sféru ľudového umenia chápal intelektuálne, bol aj teoretikom, aj historikom, aj filozofom.
Krásne sa s ním spomínalo na dávne roky, keď všetci boli ešte mladí, keď priekopníčka scénického tanca Oľga Chodáková organizovala Mladé Živeniarky, keď Ľuba Pavlovičová-Baková vymyslela názov Lúčnica a na vysokých školách v Bratislave študovalo množstvo mladých, ktorí prichádzali z obcí, kde bol folklór ešte živý.
Ovládali pesničky aj tance a chceli svoj talent uplatniť. Je to priam na román, lebo by v ňom účinkovalo množstvo zaujímavých ľudí – aj Karel Plicka – s ich osudmi svedčiacimi o vtedajšej dobe v celej jej zložitosti, ale aj schopnosti prežiť so cťou.
V tom čase študoval v Bratislave aj Juraj Kubánka a za stavebného inžiniera aj Štefan Nosáľ. V internátoch sa postretali napríklad chlapci, ktorí vedeli tancovať, mali temperament a chceli ukázať, čo vedia. Zrodil sa veľký projekt! Založili skupinu odzemkárov a doslova si vydupali úspech, pozornosť aj budúcnosť.
Kedysi mi veľmi pekne rozprával o Jurajovi Kubánkovi tanečník, ktorý bol tiež v tejto skupine, Pavol Kertys. Hovoril, že s nápadom, aby študenti založili skupinu odzemkárov, prišiel práve Juraj Kubánka. On spieval v súbore so študentom práva Jurajom Králikom a ten mal v internáte na starosti kultúru.
Kubánka ho poprosil, či by nevyvesil na nástenku plagátik, aby sa prihlásili všetci, čo vedia tancovať odzemok. Králik oznam vyvesil a ešte aj vybavil, aby mohli skúšať v internátnej telocvični a nie na balkóne ako dovtedy.
O pár dní ich už bolo vraj dvadsať, ale napokon zostali šiesti „zakladajúci“ členovia – Emil Bielik, Vladimír Garaj, Rudolf Gjabell, Pavol Kertys, Juraj Kubánka, Ondrej Zelník. Tí kompletne prešli do Lúčnice a naštartovali jej slávu. Keď Juraj Kubánka neskôr prešiel do SĽUK-u, odzemkárov viedol Štefan Nosáľ.
Keď sme sa stretli na rozhovor u Juraja Kubánku v byte, mal tam veľa predmetov z Nemecka. Konkrétne sa týkali Lužických Srbov, čo je najmenší slovanský národ. Kubánka sa na túto tému rozhovoril s veľkým nadšením.
Ako choreograf pracoval totiž aj v zahraničí a spolupracoval s ľudovým umeleckým súborom Lužických Srbov, kde bol veľmi vážený a milovaný. Často pôsobil v zahraničí. Juraj Kubánka sa dočkal ocenení k deväťdesiatke, jeho život bol naplnený.
Škoda, že pre pandémiu sa neuskutočnil rozhovor, ktorý sme ešte plánovali. Žiaľ, až teraz presne vidím, na čo všetko by som sa ho rada opýtala. Myslela som si, že je ešte čas, pôsobil totiž nezničiteľne. Žiaľ, ani odzemkári nie sú veční.