Robert Roth bude rozprávačom, ale na koncerte aj zaspieva. A to piesne inšpirované rovnomennou knihou Moniky Kompaníkovej. Ďalej budú účinkovať hudobníci Vladislav Šarišský (klavír, theremin, ústna harmonika), Snežana Jović-Werner (akordeón), Ján Kružliak ml. (husle) a Jozef Hepner.
Ako vznikol hudobný projekt Hlbokomorské rozprávky?
Kedysi som Hlbokomorské rozprávky načítal ako audioknihu, ale spájajú ma s ňou aj prvé prezentácie tohto úspešného diela Moniky Kompaníkovej. Raz sme na festivale Pohoda s Vladislavom Šarišským prezentovali Hlbokomorské rozprávky aj s hudbou. Síce len s klavírom, ale klavír bol otvorený, čiže dalo sa hrať aj na strunách. A malo to veľký úspech. Možno aj vďaka tomu, že vystúpenie bolo veľmi dobre ozvučené a deti si pustili fantáziu na špacír. Povedal by som, že to až presahovalo mieru detskej fantázie, čo nám vnuklo nápad a ten sme doviedli do konca.
A vaša rola na koncerte? Okrem toho, že ste rozprávač, vraj aj spievate?
Lebo takto to vzniklo už aj pre predošlý festival, ktorý som spomenul. Po dohode s autorkou Monikou Kompaníkovou som napísal, presnejšie povedané skrátil, niektoré rozprávky a tú časť, ktorú som škrtol, som skomprimoval do pesničky. Čiže niektoré pesničky vznikli už pred šiestimi rokmi a niektoré som dopísal teraz. Všetko to konvenuje s obsahom rozprávky a toho škrtu.
Čítajte viac Kompaníková: Dnešní otcovia a mamy sú iní ako ich rodičia
Koľko je pesničiek?
Je ich päť a šiesta je taká, ako hovoria mladí, free style.
Koho viac oslovujú? Rodičov či deti?
Na Pohode som mal pocit, že sa tešia viac maminy. Verím, že koncert osloví toho, koho osloviť má – medze vekovej kategórie sa nekladú. Oslovilo to nás s Vladislavom Šarišským, a nemyslím si, že sme detičky. Hoci – svojím spôsobom možno áno, no…
Hlbokomorské rozprávky ste načítali ako audioknihu. Čo vás k tomu priviedlo? Rád čítate pre deti?
Mne sa tá kniha páčila už od počiatku a s Monikou Kompaníkovou sme sa kedysi bavili, že by bolo zaujímavé predniesť z nej niečo napríklad v škôlke alebo inde na verejnom fóre. Dala mi povolenie čítať z Hlbkomorských rozprávok bez toho, že by som to musel stále nahlasovať. Toho som sa chytil, a tak vznikol aj nápad, aby sme urobili audioknihu.
To sa podarilo a potom sa už nápady vrstvili. Kniha má teraz svoj vlastný život, čo sa nie každej detskej knihe podarí. Mám dcéru, ktorá povedala, že sa na koncert teší, lebo to už dlho nepočula. Je vo veku, keď siaha po inom type literatúry, ale rada sa k rozprávkam vráti a myslím, že nielen ona, ale aj my starigáni.
Knihe robíte takto reklamu, možno si ju niekto kúpi na podnet koncertu…
Kiež by to tak bolo, ale nepristupujem k tomuto projektu ako k nejakému hodinovému reklamnému spotu.
Nechystáte sa tiež napísať rozprávky? Vymýšľate príbehy pre dcéru? Aj o mori?
Už je veľká, ale bola vo veku, keď som vymýšľal. No nepamätám si ich. More je ale moja obľúbená téma, lebo tam sa hranice fantázie úplne búrajú.
Ktoré postavy z Hlbokomorských rozprávok ste si napríklad obľúbili? Rybu Bibu?
Mne sa celkom páči rak Pustovník, samozrejme, že som si vytvoril vzťah aj k rybe Bibe, aj k hadovi Radovi… Pripomínam si tie podoby, ale asi ten Pustovník mi je blízky, možno aj preto, že som v takom veku.
Čítajte viac Viva sa začne virtuóznym Vivaldim
Ste aj plavec? Ponárali ste sa niekedy do skutočného mora? Obdivovali ste to tam?
Plávam a obdivujem. Raz som sa ale potápal v mori a strašne som sa zľakol. Predo mnou bolo zrazu niečo ako huspenina, bolo to hnedé. Ohromne som sa toho zľakol, lebo už som bol za bójami. Povedal som si, preboha, ja tu zomriem! Dodnes neviem, čo to bolo, pomenoval som si to Morský turban. Fakt to vyzeralo ako turban alebo ako „megakak“. Veľká hnedá masa.
Bolo to živé?
No, triaslo sa to a ja tiež.
