Pomník, ktorý do zelenej prieluky medzi domami na Karadžičovej ulici inštalovali v roku 2001, bol dlhodobo v zlom stave a bolo potrebné ho obnoviť. Na jeho odhalení sa zúčastnila starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová a veľvyslanec Srbskej republiky Momčilo Babič.
„Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí prispeli k obnoveniu pamätnej tabule nášho veľkého syna národa, ktorého považujú za kodifikátora súčasnej srbčiny,“ povedal Babič.
Podľa neho považujú Srbi Slovákov za priateľov a aj v Srbsku sú viaceré ulice pomenované po slovenských osobnostiach, napríklad po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi či Ľudovítovi Štúrovi.
Meno Vuka Karadžiča nesie staromestská lokalita od roku 1921, keď nahradilo názov Zsigmondkirály-tér (Námestie kráľa Žigmunda). Pôvodne bola označená ako Námestie Vuka Karadžíča, neskôr ako Cesta Vuka Karadžiča. Názov Karadžičova ulica platí od roku 2001, keď tam pribudla aj pamätná tabuľa.
Vuk Stefanovič Karadžič (1787 – 1864) kodifikoval súčasnú spisovnú srbčinu. Zrevidoval dovtedy používanú cyriliku a zjednodušil ju podľa fonetických zásad. Karadžič tiež zbieral a zapisoval srbské ľudové piesne.
K Slovensku mal blízko. Písal si s dejateľmi Pavlom Jozefom Šafárikom, Jánom Kollárom a Martinom Hamuljakom, jeho veľkým obdivovateľom bol aj Ľudovít Štúr.
